Zbavte sa stresu - meditujte

V meditačnej pozícii sa väčšinou ocitáme, až keď nás niečo trápi. Dharma - Budhovo učenie - usiluje o zbavenie sa utrpenia. Buddhistické učenie však neodstraňuje len príznaky utrpenia, ale priamo sa sústredí na odstraňovanie príčiny. Príčina nášho utrpenia sa skrýva v našej vlastnej mysli. Väčšina ľudí rieši stále dookola len vonkajšie problémy a je pre nich ťažko uveriteľné, že keby pracovali so svojou mysľou (napr. meditáciou), uľavili by si vo všetkom utrpení, ktoré zdanlivo prichádza zvonku. Je to prostriedok, ako sa skutočne cítiť šťastní a spokojní vo svete, v ktorom žijeme.

V meditácii sa naše myšlienky a emócie dokážu premieňať ako mraky, ktoré sa chvíľu zdržia a potom zase odídu. Dobré a pohodlné, príjemné, ťažké aj bolestivé - to všetko prichádza a odchádza. Meditácia je "byť tu a teraz". Práve, aby si naša myseľ mohla odpočinúť a zotrvala v súčasnom okamihu, venujeme sa meditácii, tam je náš postoj nezaujatý. Veci skrátka nechávate plynúť tak, ako sú, bez toho aby ste ich súdili. Týmto spôsobom sa sami naučíte BYŤ.

Keď meditujeme, zlepšujeme si 5 vlastností, ktoré sa ale prejavia až po mesiacoch alebo rokoch praxe. Prvá z nich je rozvíjanie a podnecovanie vytrvalosti u seba samých. Je to zároveň aj prvá vec, ktorú robíme, keď s meditáciou začíname. Vytrvalosť znamená, že keď sa posadíte do meditačného sedu a dovolíte sami sebe prežiť všetko, čo sa vám v tú chvíľu bude diať (budete pociťovať strach alebo úzkosť alebo vaša myseľ bude hýriť a nebude sa dať zastaviť, skrátka čokoľvek), tak s týmto pocitom zotrváte. Niekedy sedíte večnosť a máte stále ten istý pocit. Môžete sa potom cítiť sklamaní. Ale už len tá vôľa posadiť sa a meditovať 5, 10 minút, pol hodiny alebo hodinu je to, čím rozvíjame svoju vytrvalosť.

Ďalšou rozvíjanou vlastnosťou je jasné precitnutie, ktoré sa podobá neochvejnosti. Niekedy sa tomu hovorí čistá vnímavosť. Rozvíjame v sebe schopnosť uvedomenia si, pokiaľ sa vychyľujeme zlým smerom - zatvrdzujeme sa voči okolnostiam, okolí a druhým ľuďom, uzatvárame sa pred svetom a životom. Naučíme sa vyhýbať sa súdom iných (súdiť druhých ľudí, veci, situácie), vďaka tomu myšlienky a emócie prichádzajú a my ich vidíme čisto, jasne a zreteľne také, aké naozaj sú. Tým začíname lepšie rozumieť sami sebe.

Tretia schopnosť, hoci sa to môže zdať zvláštne, je odvaha. Počas meditácie dochádza i k emocionálnemu utrpeniu alebo emočnej bolesti. Odvahu potrebujeme k tomu, aby sme takú situáciu prekonali. Odvaha sa tak sama pestuje a postupne rozvíja. Vďaka odvahe potom môžeme dovoliť najrôznejším emóciám, aby vyplávali na povrch a pochopiť podstatu vecí, u ktorých by sme s racionálnymi pojmami neuspeli. Je nám umožnené uvidieť niečo nové, čo sme doteraz nevideli alebo pochopiť niečo, čo sme predtým nechápali.

Podstata meditácie je v prítomnej chvíli. Preto štvrtá schopnosť, ktorú si v jej priebehu osvojujeme je byť najbdelejšími voči svojmu životu, voči každučkej chvíľke, a brať ju tak aká zrovna je. Niektorí ľudia s tým možno môžu mať trochu problém - nechcú iba len tak byť. Alebo o tom možno ani nevedia, že nechcú. Pretože byť "tu a teraz" nám neprináša žiadne istoty alebo predvídateľnosť. Ale verte, že ak sa naučíte venovať pozornosť iba prítomnému momentu, tak sa naučíte aj ako sa uvoľniť tvárou v tvár neznámemu.

Posledná schopnosť sa nedá úplne ľahko pomenovať. Môžeme ju nazývať "o nič nejde". Počas meditácie sa môžeme dostať do rôznych situácií, môžeme pocítiť svoju "premenu", svoje zlepšenie, novo nájdenú odvahu, nejaký nádherný pocit, ktorý môžeme prirovnať k milosti či požehnaniu, ale stále platí to isté - o nič nejde. Aj keď tieto veci sú krásne a možno nás posúvajú niekam ďalej, veľmi nad nimi nejásajme, vedie to k povýšenectvu, pýche a pocitu výnimočnosti. Funguje to aj opačne, ak sa príliš zaoberáme svojimi problémami a ťažkosťami, vedie to k zlej nálade, depresiám a pocitom menejcennosti. Ale o nič nejde! Toto tvrdenie v sebe nesie dávku humoru a prispôsobivosť.

Príprava na meditáciu

• môžete začať hneď, teraz a tu, nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie, len sami seba
• urobte si plán - stanovte si dennú dobu, kedy budete meditovať, pre niekoho je lepšie ráno, pre niekoho večer
• stanovte si dlžku - môžete meditovať 10 minút alebo 2 hodiny, zvoľte si však dobu, ktorú zvládnete, časom ju budete predlžovať
• prostredie by malo byť čo najjednoduchšie, nepotrebuje žiadne úpravy, doma si môžete urobiť malý oltár s vecami, ktoré vám sú blízke alebo fotkou so svojím vzorom, vonnými sviečkami, meditovať môžete aj v prírode, proste kdekoľvek, kde sa budete cítiť dobre
• kúpte si vankúšik, na ktorom budete sedieť - vhodné sú "gomden" alebo "zafu" vankúšiky
• ako posledné si obstarajte minútku alebo akýkoľvek iný časovač, ktorý vás upozorní na koniec meditácie
• najlepšie je, ak s meditáciou ešte len začínate, meditovať vo viacerých ľuďoch (s partnerom či v skupine), prvé neúspechy vás neodradia a ľudia okolo vás vám dodajú veľkú oporu

Teraz už viete základy toho, čo môžete meditáciou dosiahnuť a čo si pripraviť do začiatku. Ďalšie poznatky, ktoré vám napovedia, ako sa ustáliť vo svojom meditačnom priestore a vplynúť do meditácie, ako sedieť a akú pozíciu tela zaujať, ako pracovať s dychom a ako ovládnuť svoju neskrotnú myseľ nájdete v knihe Ako meditovať od spisovateľky Pemy Chödrön, z ktorej som čerpala vyššie uvedené informácie.

[Lil]

Zdroj: Chödrön, Pema. Jak meditovat. Synergie Publishing SE, 2013.