Verme mužom! Alebo radšej nie?

Odpoveď na túto otázku súvisí s témou oveľa zložitejšou, než sú muži. Týka sa totiž nádeje. Podobne by sme sa mohli opýtať - existuje láska? - a mysleli by sme, samozrejme, takú tú so svadbou na konci. Ale k veci. Chlapom sa veriť nedá. Ale verme im! Za každú cenu! Je to nesmierne dôležité pre našu dušu. Pretože vo chvíli, keď si žena túto otázku položí, prestáva byť ochotná rozbiť si ústa. Chce záruky a vlastniť. Prestáva byť dievčatkom a stáva sa rozumnou pani. Starenou.

Lenže niekto tvrdí, že ženy sú dievčatami do smrti. Možno niektoré zdravia stále svoju osemdesiatročnú mamičku "Ahoj, dievča". Ako inak? Zakaždým ju to môže dojať aj rozveseliť súčasne a za to to stojí. A o to predsa ide. O radosť. O cit. Nemeňme hĺbku za premudrelosť, vášeň za opatrnosť, šialenstvo za priemernosť. Pretože láska je šialenstvo a komukoľvek veriť je ešte väčšie šialenstvo. Lenže ako dôležité!

Z chýb sa nikto nepoučí

V otázke "dá sa chlapom veriť" zaznieva strach. Strach je jedna z najhorších emócií v ľudskom živote, ochromuje, je to vlastne také väzenie. Samozrejme, že nás do istej miery chráni napríklad pred pádom z výšky. Ale čo sa týka vzťahov, nás možno chráni až veľmi nezdravo. Žena, ktorá si položí otázku, či je možné veriť chlapom, sa blíži k vyhoreniu, k strate nádeje. Život je predsa svojou povahou nebezpečný. Od nášho počatia nám neustále niečo hrozí a najhoršie, čo by žena mohla urobiť, by bolo zakukliť sa pred tým.

Zostala by sterilná až do smrti. Matky malých detí si často želajú, aby mohli ovplyvniť ich šťastie. Určite to poznáte - tú túžbu ochrániť svoje deti úplne pred všetkým. Nie je to možné. Ak by matky mali možnosť ovplyvniť ich šťastie, neboli by ich deti ani šťastné, ani v bezpečí.

Možno ste stretla v živote jedného muža, o ktorom ste tvrdila, že v živote neurobil chybu. A že je to jeho najväčšia chyba. Rozhodol sa ukončiť vzťah s vašou známou, pretože ju miloval toľko, že ich to začalo ohrozovať na živote. Podľa neho to tak bolo lepšie. Bezpečnejšie. Obetoval sa pre jej bezpečie. Urobil zdravotné rozhodnutia. A práve toto rozhodnutie bolo jeho najväčšou chybou.

Dôvera tu musí byť

Veriť mužom ženy musia kvôli ich večnej mladosti. Pokiaľ ide o muža, možno nie ste tak veľmi tiež zástancovia pravidlá, že človek sa má poučiť z chýb. To platí v práci. Nie ale medzi mužom a ženou. Celkom máme v poslednej dobe pocit, že základ schopnosti zamilovať sa je zostať nepoučený. Áno, možno je zamilovanosť hlúposť, možno nás vedie z cesty, určite nás ruší od práce. Ale schopnosť zamilovať sa je viac, ako všetky zázraky a zákroky plastického chirurga. Je to ten najzaručenejší lifting na svete.

Mali by sme si uvedomovať, že zatiaľ sme na svete. Nebudeme tu večne, a preto nemusíme mať záruky. To len moderný človek si zvykol mať všetko pod kontrolou, poistené, zaistené, chránené. Keď idete na bicykel, máte na sebe helmu, keď lyžujete, máte chrániče na chrbticu a celí ste ako v brnení. Predtým ľudia jednoducho jazdili. Aj keď to bolo nebezpečné.

Tajomstvo starého dievčaťa

Ako to vlastne bolo s neveriacim Tomášom? Biblické príbehy sa môžu vnímať ako symboly a Biblia ako úžasná kniha. Apoštol Tomáš nechcel uveriť vzkrieseniu Ježiša, ak ho neuvidí na vlastné oči. V istom zmysle to bol prvý moderný človek. Neveril, kým nedostal dôkaz, záruku. Caravaggio ho na svojom obraze zachytil s prstom v Ježišovej krvavej rane na boku. Ako prečítať tento symbol, je na každom z nás. Možno ale niekoho napadne, že našou nedôverou môžeme spôsobiť bolesť.

Ak by existovalo len 1% nádej, že náš milý muž neklame, stojí za to riskovať a neurobiť nič zlé jemu ani sebe. Ježiš bol lepší ako Tomáš, vydržal tú jeho zvedavosť a špáranie sa v jeho rane, aj keď to muselo bolieť. Žena je lepšia ako muž, vydrží bolesť aj eventuálne sklamanie. Zvlášť, ak už nie je malé dievča. Aj schopnosť uveriť je v skutočnosti o sebadôvere, o tej vlastnosti, ktorá ženám často chýba. Nemali by mať potrebu prosiť sa o potvrdenie, že sú veľmi milované. Mali by jednoducho milovať. Alebo jednoducho veriť. Nájsť v sebe istotu, že keď teraz to napríklad zase nevyjde, tie krásne chvíle nám stoja za to.

Čo bolo, bolo a dobre, že bolo

Ženy budú potom bohatšie, vlastne už sú. Keby im náhodou miláčik klamal, už neskočia z mosta. Veria si. Vedia dávať. Môžu si dovoliť byť štedré. Pretože si veria. Pretože môžu veriť aj mužom. Áno, je to nesmierne ťažké. Ale všimli ste si niekedy ako vyzerajú ľudia, ktorí neveria? Aké majú okolo úst vrásky zatrpknutosti, a to už vôbec nehovoríme o pocite menejcennosti, ktorý z nich vyžaruje a ktorý okolo seba šíri. To všetko sa im vracia späť, žijú v tom, sú v tom utopení až po uši, a preto nemôžu mať nádej.

Nádej nie je tupý optimizmus. Nádej je viera. Schopnosť pochopiť, že život dáva zmysel. A aký by mal zmysel život, keby ženy neverili mužom? Možno sa na to niekedy zabúda, ale muži sú v živote žien zásadný. Ihneď po deťoch, samozrejme. Na čo asi budeme myslieť na smrteľnej posteli? Možno to budú všetci chlapi, ktorým sme aspoň na chvíľu uverili. Pretože s tými to bolo najkrajšie. A bude nám asi úplne jedno, že klamali.

V Petrovi Panovi sa píše: "Vždy, keď niekto povie, že neverí na zázraky, umrie jedna víla." Tak nezabíjajte víly ani seba.

Ako sa zbaviť starostí

Pomenujte svoje starosti

Starosti definujú psychológovia ako reťazec myšlienok a obrazov, ktoré obeť nedokáže ovládať. Často sa k nim pripája aj búšenie srdca, zvieranie žalúdka alebo napätie vo svaloch. Ľudia trpiaci prehnaným sklonom k ​​starostiam sú tí, ktorí strachováním sa trávia viac ako 90 minút denne, ale mimoriadne úzkostliví jedinci môžu byť ponorení vo svojom strachu aj polovicu času, čo bdejú. Prvý krok, ako sa s týmito stavmi vysporiadať, je naučiť sa rozlišovať medzi starosťami produktívnymi a neproduktívnymi.

K tým prvým patrí čokoľvek, čo môžeme vlastnými silami nejako vyriešiť. Napríklad obavy z kontroly z finančného úradu alebo z neúspechu na skúškach. Horšie ale bývajú starosti neproduktívne, strach z vecí, ktoré sú mimo našu kontrolu. Napríklad strach z toho, že partner, ktorý je práve na služobnej ceste, zahynie pri leteckom nešťastí. Alebo obava, že veľká firma, v ktorej pracujete, skrachuje a vy prídete o prácu.

Vyhraďte si miesto a čas

Psychológ Thomas Borkovec odporúča špeciálnu "stravovaciu diétu". Vyhraďte si na svoje starosti pol hodinu denne, počas ktorej sa s nimi budete zaoberať. Vždy v pravidelnom čase na rovnakom mieste. Keď sa strach dostaví kedykoľvek mimo vymedzený čas, zaznamenajte si do diára, čoho sa vaša obava týkala a ihneď zamerajte svoju pozornosť na niečo iné. Napríklad na dokončenie práve rozrobenej práce, cvičenie alebo nejakú manuálnu činnosť. Povedzte svojim starostiam: "Teraz na vás nemám čas. Ale budem sa vám venovať neskôr."

Ponorte sa do toho

A teraz prichádza tá najzábavnejšia časť. Keď príde tá polhodina vyhradená na strachovanie sa, poriadne sa do toho pustite. Otvorte si svoj diár plný strachov a dovoľte si ich prežiť naplno. Psychiater Robert Leahy dokonca odporúča nechať sa starosťami doslova zaplaviť. Pomaly, tichým hlasom si opakujte to, čoho sa najviac bojíte: "Je možné, že prídem o prácu a o svoj byt. Je možné, že môjho syna prejde auto na prechode. Je možné, že mám rakovinu. Je možné, že vypukne tretia svetová vojna. Je možné, že ma partner podvádza."

Prežite svoj strach naplno a opakujte si všetky hrôzostrašné vety až do doby, kým nestratia svoj hrôzostrašný obsah. Ak vaše starosti patria k tým produktívnym, teda k tým, ktoré môžete nejakým spôsobom odstrániť, práve v tejto chvíli venujte svoju energiu na nájdenie možných riešení.

Vydržte aspoň štyri týždne

Musíme si zdôrazniť, že táto metóda je vhodná len pre ľudí, ktorí majú veľkú motiváciu sa starostí zbaviť a súčasne dosť disciplíny na to, aby s nimi vedeli pracovať. Keď ľudia trpia úzkosťou a vy navrhnete, aby si prestali robiť starosti, nijako im to nepomôže. Ale keď im navrhnete, aby svoje starosti len na pár hodín odložili, obyčajne sú toho schopní. A výsledky? Úzkostliví študenti, ktorí sa snažili zbaviť starostí pomocou tejto metódy, ich dokázali po štyroch týždňoch zredukovať v priemere o 35%. To pre vás znamená o 35% viac pokojného spánku. To predsa znie oveľa lepšie, než úzkostné pozeranie do stropu uprostred noci.

Skúste sa zoznámiť online a vyrazte na rande v Slovenskej republike. Vedecký zoznamovací dotazník je skvelý na zoznámenie, nech ste z Bratislavy alebo napríklad z Prešova.

[ivi]