Šťastná mama = šťastné dieťa

Deti sú šťastné vtedy, keď je šťastná a spokojná ich mama! Zistilo sa však, že rodičia sú o 7% menej spokojní než ich bezdetní rovesníci. Mnohí uviedli, že sú oveľa šťastnejší, keď môžu ísť nakúpiť potraviny, ako keď sú s deťmi na ihrisku. Aj keď ich milujú a robia všetko pre to, aby boli deti šťastné. Neuspokojuje ich to a nakoniec ani deti ich až tak "nežerú", než babičku a tetu, ktorá sa u nich raz za čas objaví vysmiata a plná života. A toto je kameň úrazu. Keď chcete byť dobrou a šťastnou mamou, ktorá má šťastné dieťa, nesmiete zabúdať na seba a nesmiete prestávať žiť.

Mama má prednosť

V lietadle platí pravidlo: v prípade poklesu tlaku vám vypadne kyslíková maska, v tú chvíľu ju najprv nasaďte sebe, až potom svojmu dieťaťu. Toto by mala vo svojom myslení a vo svojom živote aplikovať každá mama. Potreby matky sú dôležité, pretože keď matka nie je v pohode, odpočinutá a podobne, nevie správne čítať potreby ani svojho dieťaťa. Príchodom dieťaťa sa život ženy zmení, ale neskončí. Aj napriek tomu, že to často počas tehotenstva čítame, počúvame od skúsených kamarátok a na oko s tým súhlasíme, po prestrihnutí pupočnej šnúry sa tieto životné pravdy stávajú zabudnutou tehotenskou teóriou.

Psychológovia ženám pripomínajú: Keď sa žena stane matkou, neprestáva byť ženou. Dieťa má život ženy obohatiť, nie jej ho ukradnúť a udupať. Väčšina z vás si tým prešla. Po prvých náročných, ale predovšetkým láskou opojených týždňoch a mesiacoch v úlohe matky, keď ste nemysleli na nič iné, len na to, ako porozumieť potrebám svojho nemluvňatka a ako ich čo najdokonalejšie naplniť, prišli mesiace zabehnutej rutiny, každodenného stereotypu. A tie aj tú najodhodlanejšiu a najoddanejšiu matku privedú do stavu, v ktorom cíti nielen únavu a túžbu aspoň chvíľku z toho kolotoča vypadnúť.

Nasmerovať si to na miesto ihriska do kníhkupectva, za kamarátkou, na masáž, alebo len tak sedieť nečinne doma, zdvihnúť si nohy a užívať si ticho vytvorené vďaka ochotnému partnerovi, rodičmi, ktorí na seba na chvíľu prevzali všetky povinnosti. Ale ruku na srdce. Koľko z vás niečo také urobilo, keď mali tú možnosť? Väčšina žien prvé tri roky života dieťaťa nemá to srdce myslieť len na seba. Nie dámy, toto je krok k stavu, v ktorom budete odpočinutejšou, ešte lepšou a spokojnejšou mamou ešte šťastnejšieho a vyrovnanejšieho dieťaťa.

Naučte sa rozdávať plač dieťaťa

Vždy, keď vyrazíte s kamarátkami raz za pol roka von a necháte syna s babičkou, puká vám srdce kvôli vnútornému boju vašich túžob odpočinúť si, odreagovať sa a vašej posadnutosti byť synovi stále na blízku. Keď sa s tým zveríte psychológovi, možno na vás vytiahne známy príklad návštevy u svojej kamarátky. Prvú hodinu sa vám kamarátka nevenuje, lebo dojčí, prebaľuje, prezlieka a ukladá spať svoje dieťa. Keď si k vám a ku konečne pripravenej večeri sadne, hladná ako vlk, v tom momente začne dieťa nariekať.

Reakcia matky? "A ty si myslíš, že teraz vstanem a pôjdem ťa opäť uspávať? Milujem ťa, ale najskôr sa musím tiež najesť, aby som mala silu a energiu dať ti, čo potrebuješ." Zdá sa vám to kruté a sebecké? Nie, toto je postoj, aký by si mali osvojiť aj iné mamy. Mama si plač dieťaťa správne preložila. O dieťa bolo postarané a plakalo len preto, pretože nemohlo dosiahnuť na hračku, ktorá sa mu hýbala nad hlavou. Vo veku, kedy je komunikačným prostriedkom dieťaťa hlavne plač, je najdôležitejšie na tento plač adekvátne reagovať, správne ho definovať.

Matka si so svojím dieťaťom vytvára tzv. vzťahovú väzbu, kedy sa jeden na druhého snažia naladiť, teda matka rozumie typu plaču svojho dieťaťa a vie ako na neho zareagovať. Samozrejme je v poriadku, keď sa vyskytne situácia, kedy to matka rozoznať nedokáže, plačúce dieťa berie do náručia a chlácholí ho. Šťastné dieťa je v tomto prípade dieťa, ktorého potreby sú včas a adekvátne uspokojené matkou. Keď sa naučíte rozpoznávať a chápať plač svojho malého dieťaťa, budete vedieť, kedy ide "o život" a kedy sa len nudí a treba ho naučiť, že niektoré "bezbolestné" situácie bude musieť chvíľočku zvládnuť aj samo.

V takýchto prípadoch neprerušujte svoju bleskovú sprchu alebo svoj dlho odkladaný obed. Keď budete neustále a bez prestávky kŕmiť hladné, pretože pri takom počte hladujúcich nemáte čas na obedovú pauzu, potom od hladu zomriete.

Každá matka, ktorá prestane žiť svoj život, ktorá všetok svoj čas venuje len do naplnenia potrieb svojho dieťaťa, ako matka aj manželka určite časom vyhorí. Stane sa uzlíkom nervov, sopkou, ktorá vybuchuje niekoľkokrát denne, manželkou, ktorá má pocit, že robí všetko pre rodinu, pričom sa oberá o to najdôležitejšie - o harmóniu. Pokiaľ máte niečo dávať, musíte to najskôr tiež mať. Deti sú šťastné vtedy, keď cítia, že aj ich mama je šťastná, spokojná a bez pocitu, že jej kvôli nim niečo uteká.

Ako sa cítite vy, tak sa cíti dieťa

Nezabúdajme ani na to, že matka svoje prežívanie, svoj smútok, nepokoj, napätie prenáša aj na dieťa a deje sa to už od chvíle, čo ho nosí pod srdcom. Dialóg medzi matkou a dieťaťom je vôbec prvou sociálnou interakciou v živote človeka. A to znamená, že všetko, čo prežije matka v tehotenstve, prežije aj dieťa. Je to neoddeliteľné. A aj keď to nie je dokázané žiadnym výskumom, aj pôrodníci sa prikláňajú k teórii, že dieťa v matkinom lone cíti aj to, aké pohlavie rodičia preferujú, čo si želajú mať.

Ak nevedia, čo to bude a prikláňajú sa k chlapcovi, mnohokrát sa potvrdilo, že hoci sa narodilo dievčatko, čoskoro sa vyvíjalo tak, že hralo futbal, hokej, prikláňalo sa k chlapčenskému kolektívu. Niečo na tom bude. Každopádne, dieťa a matka sú spojení pupočnou šnúrou ešte dlho po jej prestrihnutí. Dieťa sa po narodení stále vníma ako súčasť matky, nevníma ešte svoju individualitu. Dieťa = matka. Medzi matkou a dieťaťom vzniká jedinečné prepojenie, puto, kedy dieťa naladené na matku kopíruje jej mimiku a prežívanie.

Samozrejme, aj matka naladená na dieťa zrkadlí jeho tvár alebo pocity. Čoskoro si dieťa začína formovať vlastnú individualitu, zisťuje, že nie je súčasťou matky, ale samostatnou osobou. Tomu hovoríme obdobie vzdoru. Dieťa si užíva pocit, že má slobodnú voľbu a dáva to patrične najavo. Takže, čo sa týka prenášania našich pocitov na dieťa, nikdy úplne neskončí, ale čím je osobnosť zrelšia, tým lepšie vie rozoznať, čo je jeho vlastná emócia a čo je emócia druhého človeka.

Čas iba pre seba je neodvratný

"Menej je viac!" V tomto prípade, ktorý bude nasledovať, určite. Ak je váš život poskladaný len z práce a dieťaťa - jeho ihrísk, jeho kamarátov, jeho krúžkov, jeho záľub, výletov šitých jemu na mieru, musíte s tým niečo robiť. Keď sa vás niekto spýta, čo dobrého ste naposledy videla v kine, uvedomíte si, že v posledných rokoch ste v kine videla len upútavky na filmy, alebo Mimoňov, Dory a Ľadové kráľovstvo poznáte naspamäť. Keby ste si odskočila do kina len s manželom, hneď by ste boli spokojnejší.

Na otázku, čo robíte vo voľnom čase, možno dlho a s láskou odpovedáte, že voľný čas bez vášho syna alebo dcéry je pre vás stratou času. Ale veľmi rýchlo zistíte, že voľný čas je pre každú mamu dôležitý, priamo neodvratný. Dieťa je spokojné vtedy, keď sa tak cíti aj jeho mama. Rozmýšľali ste nad tým, prečo sa dieťa, ktorému sa celý deň venujete, najviac teší na to, až príde domu jeho otec? Aj napriek tomu, že sa s ním hrá len hodinu denne, pretože musí večer vybehnúť na pivo? Nie je to len preto, že je pre neho vzácny, ale hlavne preto, že je jeho otec v pohode.

Lebo tatko si od dieťaťa odpočinie, žije si svoj pracovný a spoločenský život, a tak má dostatok energie a vnútornej spokojnosti, ktorú môže rozdávať rodine a potomkovi. A ktorí ľudia sú magnetom pre ostatných? Šťastní, usmievaví, s ktorými je veselo, alebo naštvané, zamračené a večne podráždené bytosti? Mamičky, nemajte výčitky, že si chcete od úlohy matky odpočinúť na hodine jógy, vyčítať si môžete akurát to, že svoju únavu a podráždenosť z nenaplnených potrieb prenášate aj na zvyšok rodiny.

A ak chcete nejaké odborné rady, nebráňte sa ani odborníkom, v každom väčšom meste - v Bratislave, Košiciach, Nitre, Žiline aj v Banskej Bystrici vám pomôžu nielen s výchovou vašich detí.

[ivi]