Srdce toho veľa vydrží

Na otázku, čo vydrží srdce, nie je jednoduchá odpoveď. "Technické" parametre tehto orgánu sa u jednotlivcov síce veľmi nelíšia. Len jeho chod výrazne ovplyvňujú aj ďalšie faktory. V menšej miere ide o zdedené predpoklady, o správnu funkciu srdca rozhoduje potom hlavne životný štýl a v ňom predovšetkým miera pohybovej aktivity. Srdce nepriamo ovplyvňujeme aj svojim jedálnym lístkom a zanedbateľné nie je ani psychické rozpoloženie a to, ako vnímame a nechávame na seba pôsobiť radosti a strasti života.

Aj napriek tomu, že celková úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby klesá, a to vďaka veľmi dobrej prevencii a liečbe, toto ochorenie tvorí podstatnú časť príčin všetkých úmrtí vo vyspelých krajinách. Vrodené vývojové chyby srdca sa pritom s postupujúcim poznaním a pokrokmi medicíny ocitajú v pozadí, naopak, do popredia sa vzhľadom na životný štýl súčasnej populácie dostávajú ochorenia, ktoré vznikajú na podklade aterosklerózy. Ide hlavne o ischemickú chorobu srdca a v jej rámci o angínu pectoris, infarkt myokardu alebo chronické srdcové zlyhanie v dôsledku opakovaných infarktov a trvalo zlého prekrvenia.

Vysoký tlak nebolí

Často máme pocit, že sme celkom zdraví, len sa nám občas zamotá hlava, sme unavenejší, viac sa zadýchavame pri chôdzi do schodov... Nič zásadného, ​​hovoríme si. Ale pozor, tieto nenápadné príznaky môžu signalizovať, že s našim krvným tlakom nie je všetko v poriadku a možno sa blížime k diagnóze arteriálnej hypertenzie. Táto diagnóza sa rovná opakovane meranému krvnému tlaku v hodnotách nad 140/90 mmHg (ideálny tlak je zhruba 120/80 mmHg). A prečo sú hodnoty krvného tlaku tak dôležité?

Sú odrazom nielen fuknčného stavu srdca, ale aj ciev, ich pružnosti a elasticity. Vysoký krvný tlak, keď sa dlho nelieči alebo lieči zle, má tiež negatívny vplyv na srdcovú svalovinu. Vysoký tlak "nebolí", ale tým je práve nebezpečný. Dlhodobo neliečená hypertenzia je výrazným rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca.

Splašený pulz

Pulzová frekvencia hovorí, koľkokrát za minútu sa srdce stiahne. Normálny srdcový rytmus je pravidelný a pohybuje sa v rozmedzí 60-90 sťahov za minútu. Určite neplatí, že každá odchýlka v pravidelnosti a rýchlosti je dôvodom na okamžitú návštevu lekára. Problematika srdcových arytmií je veľmi rozsiahla a komplikovaná, popísať ju v skratke je zložité. Častým príznakom pacientov je pocit búšenie, občasného "preskočenia" alebo "vynechania" srdca.

Väčšinou ide o neškodné extrasystoly, ktoré buď nie je treba riešiť vôbec, alebo je možné ich ovplyvniť liekmi. Môže však ísť aj o arytmiu vážnejšieho charakteru. Niektoré sa riešia jednorazovým elektrofyziologickým vyšetrením a "prepálením" prídavnej dráhy, ktorá arytmiu spôsobuje, iné sa rieši dlho, a to opäť liekmi ovplyvňujúcimi pulzovú frekvenciu, prípadne riedenia krvi. Krvný tlak kolíše v priebehu dňa aj v závislosti na fyzickej aktivite. O týchto premenách najpresnejšie vypovedá jeho pravidelné domáce meranie alebo ešte lepšie nepretržité 24-hodinové monitorovanie (ľudia ho nazývajú Holter), ktoré indikuje lekár a ktoré okrem iného odflitruje napríklad aj tzv. fenomén bieleho plášťa, kedy sa tlak zvýši už len pri pohľade na ošetrujúceho lekára.

Pre úplnosť treba dodať, že zrýchlenie pulzovej frekvencie neznamená vždy choroba. Pulz sa prirodzene zrýchľuje pri zvýšení aktivity - v situácii strachu, pri rôznych emocionálnych výstupoch alebo pri športe. Zdravé a trénované srdce na bežnú záťaž reaguje zrýchlením výrazne menej ako srdce "leňochov", ktorým pulzová frekvencia prudko stúpa už pri bežnej záťaži. Napríklad pulzová frekvencia 120/min. po zdolaní prvého poschodia je u obézneho netrénovaného jedinca pomerne reálna.

Čo (ne)odhalí záťažové EKG

Izbové EKG vyšetrenie často neodhalí poruchu prekrvenia srdcového svalu - to v určitých prípadoch dokáže len EKG snímané počas záťaže, typicky v priebehu šliapania pacienta na bicykli pri postupnom zvyšovaní záťaže. Vyšetrenie netrvá dlho, ale výsledky sú dôležité. Až odpoveď vášho tela na maximálnu záťaž totiž môže odhaliť niektoré stavy, o ktorých nemusíte vôbec vedieť. K najzávažnejším patria poruchy elektrického vedenia v srdci a zmeny srdcového rytmu (arytmia), poruchy funkcie srdcových chlopní, zúženie koronárnych tepien zásobujúcich srdcový sval krvou, ale aj patológia priedušiek a pľúc.

Záťažový test teda môže pomôcť identifikovať väčšinu faktorov, ktoré sa môžu podieľať na poškodení pri aktívnom športe, upozornenie na EKG zmeny a tým aj na riziko ischemickej choroby srdca ešte pred jej najzávažnejšími prejavmi - náhlou smrťou, infarktom myokardu a srdcovým zlyhaním.

Indikáciou pre záťažové EKG je prvotné podozrenie na ischemickú chorobu srdca, vyplývajúce z ťažkostí pacienta (bolesti hrudníku pri záťaži, dýchavičnosť a podobne), alebo u vysoko rizikových pacientov (napríklad obézny päťdesiatnik - fajčiar s vysokou hladinou cholesterolu, občas trpiaci "divnou" dýchavičnosťou). U pacientov so srdcovým zlyhaním sa záťažové EKG indikuje na posúdenie funkčnej kapacity srdca.

Toto vyšetrenie by mal s odstupom absolvovať pacient po väčšom infarkte myokardu, a to na posúdenie a naplánovanie ďalšej pohybovej rehabilitácie. Ani záťažová spiroergometria, ako sa vyšetrenie odborne nazýva, však nie je všemocná. Rozhodne nemôže nikomu sľúbiť, u koho bude mať vyšetrenie dobrý výsledok, že stoprocentne nemá v tepnách, zásobujúcich srdcový sval krvou a živinami, žiadny aterosklerotický plát. V danej chvíli sa dá povedať len to, že tam nemá plát tak rozsiahly a natoľko zužujúci priesvit cievy, aby sa pri záťaži jeho prítomnosť prejavila nedokrvením srdcového svalu.

Alarmujúca je "arytmia", ktorá trvá desiatky minút alebo celé hodiny, hlavne ak k tomu pociťuje celkovú slabosť, točí sa mu hlava, má pocit stiahnutého dychu apod.

Príčina náhlych úmrtí

Poznáte niekoho, kto bol "zdravý" ako repa, a aj napriek tomu nečakane dostal infarkt (často s fatálnym koncom)? Podkladom infarktu myokardu je upchatie prívodovej tepny väčšinou aterosklerotickým plátom. Dôležité je nielen to, ako je plát veľký a nakoľko zužuje cievu, ale tiež ako rýchlo vznikne a akú má konzistenciu. Ak plát vzniká roky, problémy pacienta prichádzajú pomaly, postupne. Bolesť na hrudi sa dostavuje najskôr pri chôdzi na tretie poschodie, potom na druhé, potom na prvé...

Dotyčný začne viac využívať výťah, menej chodí von a nakoniec dôjde k definitívnemu upchatiu cievy. Paradoxne, v prípade vlečúcich sa ťažkostí môže byť priebeh infarktu menej dramatický, nedokrvenie časti srdcovej svaloviny si totiž časom, pri trvalom nedostatku kyslíka, vytvorí takzvaný kolaterál (náhradná cievy), teda akési alternatívne cesty. Extrémne nebezpečné sú však takzvané nestabilné aterosklerotické pláty. Tvorí síce menšinu všetkých plátov, ale sú zodpovedné za väčšinu akútnych cievnych príhod.

Môžeme si ich predstaviť ako gélovú hmotu, ktorá síce významne nezužuje priechod cievy, ale môže kedykoľvek prasknúť a vytvorením trombózy v tomto mieste sa potom cieva upcháva z minúty na minútu. Preto sa môže stať, že človek, ktorý doteraz hral niekoľkokrát týždenne tenis a bol celkom bez problémov, dostane naraz na kurte infarkt.

Zdravšie srdce

Prežiť infarkt s dobrým koncom nie je v súčasnej dobe výnimočné vďaka kvalitnej prevencii aj liečbe a hustej sieti katetrizačných laboratórií. Rezervy však podľa lekárov stále existujú v následnej rehabilitácii. Práve na klinike lekári v rámci programu kardiovaskulárnej rehabilitácie "ordinujú" pacientom po infarkte kontrolovaný pohyb pod dozorom lekára. Fyzická aktivita je dôležitá aj preto, že títo pacienti často trpia nadváhou a ako pridruženú komplikáciu majú cukrovku. Pred začiatkom pravidelného cvičenia sa chorí dôkladne vyšetrí kvôli stanoveniu miery záťaže.

Ak prežijete rozsiahly infarkt, srdce je zrazu slabšie, nefunguje ako pumpa dostatočne dobre. A potom rozhodne nie je riešením sedieť doma a radšej nevykonávať žiadnu väčšiu činnosť, aby sme si náhodou neublížili. Srdce je sval ako každý iný, a ak ho nepotrebujeme, ochabne. Kardiovaskulárna rehabilitácia po rozsiahlejšom infarkte určite patrí do rúk odborníkov, ale aj ako pri všetkým ostatným by sme mali začať u seba, zaujímať sa, pýtať sa a spolupracovať.

• Hmotnosť zdravého srdca dospelého človeka: 280 - 340 g u mužov, 230 - 280 g u žien.
• Pri jednom sťahu srdca (systole) je do obehu vypustené 60 - 90 ml krvi.
• V priebehu jednej minúty srdce prepumpuje 5 - 6 l krvi (v kľude), pri záťaži (a teda zvýšenie pulzovej frekvencie) aj 15 - 20 l.
• K zástave krvného obehu dochádza pri teplote tela cca 29 stupňov.

Život je srdcová záležitosť

Ľudský život môžeme vidieť ako jednu veľkú srdcovú záležitosť. Každé ľudské srdce hľadá nejaké druhé, s ktorým by ladilo, a ak sa mu to nedarí, drví ho to a chátra. Pre človeka je najdôležitejšie neviditeľná sila priateľstva. Tá sa nedá kúpiť ani predať, nedá sa plánovite rozvíjať, dá sa len trpezlivo a s láskou kultivovať. To vôbec nie je ľahké. Liška z Malého princa Antoina de Saint-Exupéryho radí, ako na to ísť. "Správne vidíme iba srdcom. Čo je dôležité, to je očami neviditeľné."

Symbolické srdce odráža našu schopnosť vyrovnať sa s rôznymi trhlinami v priateľských vzťahoch, so životnými karambolmi, rozchodmi, rozvodmi a inými životnými tragédiami.

Skúste sa dať dohromady a neuzatvárajte sa pred svetom a už vôbec nie pred láskou. Niekde na vás ten pravý partner čaká, ten, ktorý vás bude milovať naozaj a predovšetkým za to, akí naozaj ste. Všetko s ním bude ľahké a nebude mať potrebu vás čímkoľvek trápiť, bude sa snažiť vám život zľahčovať. Stretnúť ho po vašom uzdravení, môžete kdekoľvek - v Košiciach, Bratislave, Nitre, Prešove alebo napríklad Banskej Bystrici.

[ivi]