Pripravte si imunitu na jeseň

Prečo sme chorí

Máte radi jeseň a zimu, alebo s príchodom zamračených dní mumlate s vreckovkou pri nose, že teraz musíte prežiť do jari? Určite viacero z nás víta slnečné dni plné svetla, prinášajúceho do života radosť a chuť do pohybových aktivít... Jesenný čas je záťažovým obdobím - mení sa klíma, nastáva chladné počasie, po slnku ani chýru, ani slychu a vzhľadom na to, že väčšina z nás nie je odolná, otužilá, množia sa počty nachladnutých, prípady chrípok alebo angín.

Jednak nie je potrebné sa obávať, že sa ocitneme s nálepkou "kýchajúcich, smrkajúcí, kašľajúcich". Na tom, či ochorieme alebo nie, je zainteresovaných množstvo faktorov, nie je to len záležitosť dobrej obranyschopnosti organizmu (tá sa dá zmerať laboratórne - či je telo schopné vytvárať protilátky, či má človek dostatok bielych krviniek...), svoje "povie" aj momentálny fyziologický stav človeka. Ak totiž budeme unavení, nevyspatí, ale aj prešportovaní (príliš dlhé a náročné tréningy) alebo po alkoholovom "záťahu", organizmus bude oslabený a menej odolný voči "nájazdom" zvonku, aj keď to s našou imunitou inak nie je tak zlé.

Podstatnú úlohu zohráva aj výživa. Jedlo často odbýjame s výhovorkou na nedostatok času, pre mnohých z nás sú raňajky prežitok, obed nestíhame a večer prebehne typický "lux" chladničky. V každom prípade, opakované respiračné alebo zápalové ochorenie (časté zápaly stredného ucha, priedušiek a dutín, nádcha, opary...) naznačuje, že v organizme nie je niečo v poriadku a je potrebné vyšetrenie u lekára. Včasná diagnóza je podmienkou úspešnej liečby.

Na alergika sa nemusí všetko zosypať

Ak pátrame po tom, či sú to práve alergici alebo ľudia s oslabenou imunitou, ktorí sú v tomto období viac ohrození nachladnutím, virózami, infekciami dýchacích ciest, chrípka, angína a ďalšími ochoreniami, musíme si vysvetliť základné pojmy.

Treba si povedať, že alergik nemusí (ale môže) byť súčasne náchylný na choroby z prechladnutia. Mnoho alergikov na jeseň nemá žiadne problémy s prechladnutím. Pravdou je, že v období od novembra do apríla predvádzajú svoju silu predovšetkým vírusy respiračných ochorení - tieto choroby sa ale neriešia preventívnym očkovaním ani antibiotikami. Najrozumnejšou a najlepšou liečbou je zaliezť do postele a nechať telo regenerovať a odpočívať.

Kde môžeme vírusy stretnúť? Ideálnym prostredím na ich šírenie predstavujú prostriedky hromadnej dopravy, spoločenské akcie (kiná, divadlá...), kancelárie typu open space. Nakaziť sa môžete aj od rodinného príslušníka, ktorý sa síce lieči doma, ale nie je izolovaný od ostatných.

Ak je to možné, vyčleňte pre chorého samostatnú miestnosť, nezbavujte ho ale kontaktu so zvyškom rodiny.

Zase stres

Stres je dnes veľmi skloňované slovo. Som v strese, stresuje ma to, nestresuj ma...! Používame ho tak často, že si to ani neuvedomujeme. Pritom stres je príčinou našich chorôb, depresií a prípadne oslabenie imunity. Prečo s tým vlastne niečo nespravíme? Nemáme čas, nechceme, je to zložité... Zdôvodniť si, prečo sme ešte neurobili vo svojom živote nápravu, je tiež jednoduché, ale nezbavuje nás to osobnej zodpovednosti.

Za svoj stres si totiž môžeme sami. Je len na nás, ako pristupujeme k životu a udalostiam, ktoré k nám prichádzajú. Hovorí sa, že nič nie je tak dôležité ako zdravie, aj napriek tomu na neho myslíme až keď sa nám niečo prihodí. A to už môže byť neskoro na nápravu.

Odkryť život pacienta

Nejde ale o to, niečo vedieť, mať "načítané" z kníh a časopisov, ale skutočne niečo vo svojom živote zmeniť, a pokiaľ možno, hneď. Skutočne dobrý lekár, keď za ním prídeme s odhodlaním uzdraviť sa, posudzuje naše zdravotné trápenie v širokom kontexte. Zaujíma sa o prostredie, kde žijeme, atmosféru v rodine, v práci, o to, čo nás trápi, ako sa stravujeme a či dostatočne spíme. Nejde len o to nabrať krv, vyšetriť všetky možné protilátky, hormonálny profil, genetiku.

Každé toto vyšetrenie má veľký význam, ale len v kontexte celej konkrétnej situácie daného pacienta. Rozhovor s ním je (alebo by mal byť) hlavným návodom pre stanovenie postupu liečby. Spoločne sa hľadajú príčiny problémy, vyšetrí sa všetko od hlavy po päty, ale často bez objektívneho nálezu. A zrazu sa zistí, že ten človek spí len päť hodín denne! Z týchto dôvodov je úplne nevyhnutné vždy spoznať celkový fyziologický stav a životný štýl a dať ho do kontextu zdravotných problémov.

Rodičia "to" mali tiež

Má na našu chorobnosť v dôsledku oslabenej imunity či alergií vplyv aj dedičnosť? Áno, určitú úlohu, samozrejme, hrá. Ak je jeden z rodičov alergik, dieťa zdedí jeho chorobu so 40% pravdepodobnosťou, ak sú alergici obaja rodičia, riziko sa zvyšuje až na 80%. Jednak len to neznamená istotu "vkladu". Ide o možnosť, ale táto dispozícia sa nemusí prejaviť.

Imunostimulácia s mantinely

Otázkou zostáva, či môžeme svoju obranyschopnosť sami nejako zvýšiť. Na trhu je dnes nespočetné množstvo voľne predajných prípravkov, ktoré môžu podporiť snahu organizmu. Ide napríklad o fytoterapeutiká, prostriedky enzymoterapeutické, probiotiká, kolostrum a podobne. K nevôli lekárov ale existujú aj voľnopredajné bakteriálne lyzáty, ktoré síce znížia výskyt chorôb z prechladnutia, ale mali by sa užívať len so súhlasom lekára a o vyšetrenie, ktoré presne určí typ imunitnej poruchy.

Pacientom s ochoreniami reumatickými alebo štítnej žľazy totiž hrozia pri užívaní bakteriálnych lyzátov určité riziká. Na jednej strane si môžu "vyliečiť" prechladnutie a na strane druhej podporiť napríklad vznik autoimunitného reumatického ochorenia či zhoršiť stav štítnej žľazy. Bez obáv si ale môžeme kúpiť napríklad vitamín C a zinok, ktoré nám v jesennom čase uľahčia život. Nezaškodí mať po ruke nejaký liek s paracetamolom a zníženie horúčky a bolesti.

So zrážaním zvýšenej teploty sa ale u dospelých neunáhlite. Zvýšená teplota je znamením, že telo začalo s ozdravným procesom, a preto počkajte až do momentu, kedy začne horúčka rýchlo stúpať. Pre deti to ale neplatí, u nich je potrebná obozretnosť.

Otužovanie neuškodí

Človek si zdravie v lekárni nekúpi, musí na ňom pracovať sám. Hovorí vám niečo ranná studená sprcha? Ak ešte nie, tak opatrne skúšajte (nemusíte byť hneď plavcom v ľadovej vode). Stačí si dať na záver sprchovania najskôr ľahko chladnejšiu, pre nabudúce ešte o trochu chladnejšiu vodu... a zrazu zistíte, že vstup nového dňa si bez studenej sprchy ani neviete predstaviť. Podporíte tým obranyschopnosť tela - teda ak už, samozrejme, nepatríte medzi milovníkov saunovania, to už zo svojej praxe viete, že človek je hneď o niečo odolnejší.

Nie je správnou cestou len hľadať toho "pravého" imunológa, ktorý vám urobí všetky možné vyšetrenia, pokiaľ možno tie najdrahšie, alebo hľadať tú najvýkonnejšiu imunostimulačné látku. Každý človek je iný, má iné dispozície, sklony k ochoreniu a to, čo na jedného zaberá, u druhého zlyháva. Navyše si mnohí pacienti prídu k lekárovi pre "zázračnú" pilulku, ktorú by radi zapili a boli vyliečení. Liečenie je proces, hľadanie spolupráce lekára a pacienta.

Ak si niekto myslí, že ho vyliečime aj napriek jeho zlému životnému štýlu, nezdravej strave, prípadne fajčenia, je na omyle. Trebárs vo svojom živote zmenil to, čo mu škodí a bráni v zdraví.

Jesenné inhalovanie smogu, hmly či studeného vzduchu zhoršuje stav astmatikov, ktorí v tomto čase mávajú dychové problémy (zvyšuje sa hyperaktivita priedušiek). Jesenné obdobie neprospieva ani ľuďom alergickým na plesne a ekzematikom. Koža sa veľmi vysušuje chladným vzduchom vonku a zároveň potí pod teplejším oblečením a v pretopených miestnostiach.

Alergia na chlad

Alergia na chlad predstavuje zvláštny stav vyvolaný chladom, keď človek nateká, objavujú sa svrbivé opuchy, ktoré sa najčastejšie "riešia" podávaním antihistaminík. Nie je ešte celkom vyskúmané, prečo alergia na chlad vlastne vzniká a čo ju spúšťa. Môžete ňou trpieť počas jesene alebo zimy, ale aj v sparnom lete (napríklad, keď sa vykúpete v príliš studenom rybníku). Mechanizmu alergia na chlad sa ešte veľmi dobre nerozumie, je to pomerne komplikovaný stav.

Jednak je potrebné dodržiavať aspoň základné pravidlá: v zime sa primerane obliecť (šál, rukavice, čiapky) a v lete neprovokovať organizmus teplotnými extrémami, pokiaľ na to nie sme zvyknutí napríklad zo saunovania.

Koľko vitamínov potrebuje naše telo?

Aby správne fungovalo, nezradilo nás vo chvíľach fyzického a duševného napätia, malo správnu zásobu a vedelo z nej čerpať vtedy, keď potrebuje. Racionálnym jedálničkom si sami zabezpečujeme prísun dôležitých živín z potravín. Zbystríme ale pozornosť, len čo sa o slovo prihlási únava, celková vyčerpanosť, podráždenosť, nervozita, svalové napätie, zlý spánok či znížená obranyschopnosť organizmu. Sú to prvé príznaky, že telo bojuje s nedostatkom vitamínov alebo minerálnych látok.

Vtedy neváhajme a dodajme mu potrebné látky extra formou.

V nadchádzajúcom jesennom období sa pripravujeme na pribúdajúcu záťaž. Vrtochy počasia so sebou prinesú nádchy, prechladnutia, hrozí opakujúce sa riziko chrípkového obdobia. V prostriedkoch MHD sa dramaticky znásobí počet ľudí a celkovo sa môže objaviť pocit stresu z pracovných povinností, ktoré sa nahromadili počas dovoleniek.

Tak to sami vidíte, nielen správny životný štýl vám môže pomôcť posilniť imunitný systém, ale aj partnerský vzťah. Ak ešte nemáte partnera, mrknite na zoznamku a zoznámte sa s niekým.

[ivi]