Nebráňte si v šťastí

Šťastie (rovnako ako láska či nenávisť) sa dá ťažko definovať pomocou vzorčekov alebo chemickej analýzy. Vedci už samozrejme prišli na to, že sa cítime šťastní, ak v mozgu dochádza k vyplavovaniu nejakých látok a spojení určitých neurónov. Ale stále nie je úplne jasné, čo presne ono vyplavenie a spojenie spôsobí. Psychológovia sa totiž pocitom šťastia zaoberajú prekvapivo málo. Samozrejme, že šťastní ľudia zvyčajne k psychológom nechodia, aby sa dali skúmať, ale mali by sme sa od nich učiť, ako to robia.

Prečo nie som Paris Hilton?

Keď je pre nás šťastie tak dôležité, prečo ho teda nevieme získať? Nemyslite si, že ste sami, komu uniká medzi prstami. Nech sa spýtate v akejkoľvek západnej krajine, vždy zistíte, že ľudia cítia veľmi často nespokojnosť, úzkosť, až depresiu. Dokonca sa to v každej generácii zhoršuje, a to aj napriek tomu, že životná úroveň celkovo rastie, kríza nekríza. Ani v ťažkých povojnových rokoch sa ľudia necítili tak zle ako dnes. Ľudia majú z ekonomického hľadiska v podstate všetko. Lenže za to draho platia...

Spôsob života sa nesmierne skomplikoval. Rodiny sú od seba odtrhnuté, pretože na všetky veci, po ktorých túžime, musia ich členovia zarábať peniaze po väčšinu dňa. Musíme stihnúť ďaleko viac vecí ako naši rodičia, aby sme sa udržali v spoločnosti dostatočne "in". Stačí, keď chceme svojim deťom dopriať to, čo majú ostatní. K tomu sme neustále zahrňovaní zlými informáciami. Možno ste v sobotu ráno vstali s príjemnou náladou a myšlienkou na to, ako svojim milým urobíte raňajky. Lenže akonáhle ste pustili rádio, hneď vám moderátor dramatickým hlasom pripomenul, že vonku zúria povodne a ekonomická kríza a vaše životné istoty sa otriasajú.

Ako by ste potom mohli pokračovať v domácej pohode, keď vlastne nie je spôsob, ako pred takými správami uniknúť? Predtým sa ľudia nedozvedávali o katastrofách, ktoré sa stali ďalej než o pár kilometrov, a to ešte s veľkým oneskorením. Neboli toľko stresovaní predstavami, že by sa niečo také mohlo stať aj im. Ďalším dôvodom je porovnávanie sa s ideálmi. Ak si prehliadnete v časopise, ako bohatá je napríklad Paris Hilton, len sväticu nezačne hlavou vŕtať červíček myšlienky, že by si predsa tiež zaslúžila ísť na dovolenku na Seychely a každý rok nové diamanty.

Ravda je, že bohatstvo Paris je skutočne mimoriadne, a ak nemáte dosť zdravého rozumu, budete sa pri porovnávaní s ňou užierať celý život.

Príliš majetku škodí

Pokiaľ ide o peniaze, je dobré pozrieť sa na Japoncov, ktorí sú jedni z najbohatších ľudí na Zemi, a pritom z každého prieskumu vychádzajú ako tí najmenej spokojní z ekonomicky rozvinutých krajín. Síce majú peniaze, ale ich spoločenské návyky im neumožňujú si za ne čokoľvek užiť. Vedeli ste, že normou tam je týždeň dovolenky do roka? Manželia sa takmer nevidia, pretože muži chodia domov z práce nesmierne neskoro, a deti tam páchajú samovraždy, pretože v školách sú na ne kladené neznesiteľné nároky.

Mať peniaze je samozrejme dôležité, ale podľa všetkých výskumov človeku ku šťastiu pomáhajú len do určitej miery. Hranica je mať peňazí toľko, aby bol schopný zabezpečiť svoje základné potreby, bez toho aby o tom musel dennodenne premýšľať. Čokoľvek navyše je nesmierne príjemné. Ale pozor - neuveriteľné je, že existuje aj hranica z druhej strany, teda príliš veľa peňazí - až toľko, že nám to môže v šťastí brániť. Dobrým príkladom je práve spomínaná Paris Hilton alebo napríklad deti bohatých celebrít. Tie doslova "nevedia, kam by sa vrtly". Výsledkom sú potom alkoholové večierky, striedanie partnerov, adrenalínové zábavy a drogové závislosti, ktoré nezriedka končia smrťou.

Psychológovia tvrdia, že na vine je v tomto prípade okrem iného nekonečná možnosť voľby. Výskumy ukazujú, že väčší výber a viac možností pri rozhodovaní nás paradoxne privádza do väčšieho napätia, a znižujú tak možnosť pozitívneho zážitku. Čím väčší výber človek má, tým horšie sa cíti.

Rad malých šťastíčok

Zistilo sa, že väčšina ľudí, ktorí o sebe hovoria, že sú šťastní, neprežívajú nič mimoriadne. Nie sú každý deň závratne šťastní z nového auta alebo výletu do New Yorku. Zdá sa, že k pocitu šťastného života vedú všedné, bežné veci a situácie. Veľké množstvo drobných prežitkov šťastie prináša človeku väčší pocit životnej spokojnosti ako niekoľko málo intenzívnych zážitkov. Je tu pritom však niekoľko vecí, ktoré k pocitu šťastia objektívne napomáhajú: manželstvo a medziľudské vzťahy, spokojnosť v zamestnaní a vnútorná ochota prijímať veci pozitívne.

Zamestnanie vás možno prekvapuje, ale je to tak - nejde len o zdroj peňazí, ale o to, že človeku je vlastná tvorivosť. Tí, ktorí prácu necítia len ako nutné zlo, ale ako osobné povolanie, sú výrazne šťastnejší. Medziľudské vzťahy sú jasné - prežívať život s ďalšími ľuďmi je pre nás prirodzené, navyše možnosť úzkeho sociálneho kontaktu napomáha prekonávať nepriaznivé životné obdobie.

O význame spokojného manželstva netreba hovoriť, ale budete sa možno čudovať - ​​aj manželstvo menej spokojné vedie v celkovej životnej bilancii k väčšiemu pocitu spokojnosti ako život v osamelosti. A teraz to dôležitejšie: ochota byť šťastný.

Zmena vo vlastnej hlave

Viktor Frankl, ktorý prežil holokaust napísal: "Človeku môžete vziať všetko, okrem jeho poslednej slobody zvoliť si za akýchkoľvek okolností svoj vlastný postoj ku všetkému, čo život prináša." V myšlienke človeka, ktorý o nešťastí vie skutočne viac než väčšina z nás, je skrytý úspech pri hľadaní šťastia. Prekážky, ktoré nám bránia dosiahnuť šťastie, totiž často spočívajú v našom vnútri ako následok výchovy a celkovej európskej kultúry. Problémom totiž nebývajú až tak veci, ktoré sa nám stanú, ale spôsob, akým k nim pristupujeme.

Inak povedané - koľkokrát si ani neuvedomíme, že máme úplne slobodnú voľbu cítiť sa tak, ako sa cítime, šťastní, alebo nešťastní. Tajomstvo šťastia nie je v závratne výnimočných okamihoch, ale v každej životnej minúte, v každej myšlienke, ktorá nás od rána sprevádza. Ak ste si teda, ako už sme o tom hovorili, nechali pokaziť pekné sobotné ráno správami o ekonomickej kríze, je to len vaša voľba. Samozrejme, nemôžete pred vonkajším svetom naivne zatvárať oči, ale môžete sa rozhodnúť, že vám správy o ňom stačia raz do týždňa.

Inokedy rádio proste nezapnete alebo si nájdete stanicu, kde hrajú romantické pesničky. A takúto zmenu môžete vykonať vo svojej hlave smerom ku všetkým veciam, ktoré sa vám denne prihodia.

Kto za to môže?

Napadlo vám niekedy, že si môžete vybrať aké myšlienky budete mať? Že to môžu byť len myšlienky pre vás dobré? Väčšina ľudí, keď o tom počuje prvýkrát, neveriacky krúti hlavou. Sme totiž príliš zvyknutí dávať svoje pocity do súvislosti s inými ľuďmi. Od malička sme počuli vety: "Mamička sa cíti zle, pretože sa pohádala s kolegyňou." "Otecko sa hnevá, pretože dostal od policajtov pokutu."

Pravda však je, že mamička mohla pokojne vyvinúť úsilie, aby hádku pustila z hlavy. Otecko sa zase hneval nie kvôli policajtom, ale pretože bol taký nezodpovedný, že išiel zase príliš rýchlo. Týmito stereotypmi sa ale odmalička učíme, že naše pocity ovplyvňujú predovšetkým ostatní. Ďalším vplyvom, ktorý nás od detstva predurčuje k zlým pocitom, sú naučené reakcie: Keď prvý deň dovolenky prší, som naštvaná. Keď teta nepríde, urazím sa. Ak nedostanem tú prácu, zrútim sa.

Pre mnoho ľudí je tak nešťastný celý život skoro zvyk. Keď žijú hlboko zakoreneným pocitom, že život nemá zmysel, budú reagovať na väčšinu situácií unavene, s beznádejou a nespokojnosťou.

Ide o uhol pohľadu

Stále neveríte, že môžete ovplyvňovať svoje myšlienky? Tak napríklad: V kaviarni vidíte uprostred priateľov asi sedemdesiatročnou ženu v džínsoch a tričku, s veľmi moderným účesom. Môžete si pomyslieť, že sa snáď zbláznila, je trápna a jej deti by mali strážiť, aby nerobila rodine hanbu. Alebo vás napadne, že je to skvelé, že záujem o módu a snaha páčiť sa nekončí ani v tomto veku, a že dúfate, že aj vy budete mať raz toľko odvahy byť sama sebou. Z tohto príkladu jasne vidíte, že na väčšinu vecí existuje buď negatívny, alebo pozitívny náhľad.

Samozrejme choroba, zrada alebo smrť sa ťažko vnímajú pozitívne, ale to tiež nikto nečaká. Nemôžete skutočne zabrániť akémukoľvek nešťastiu, ktoré sa vám v živote prihodí. Môžete však ovplyvniť spôsob, akým budete vnímať všetko ostatné. Niekedy je pre nás pochopiteľne ťažké prijať realitu. Vlak má meškanie - som vytočený od zlosti. Na novom aute sú škrabance - som z toho nepríčetná. Niekto dopil mlieko a žiadne tu nie je - to sa mi snáď len zdá. Toto všetko sú bežné reakcie. Myslíme si totiž, že svet by mal vyzerať podľa nás. Snažíme sa ho otočiť a zmeniť, ale to je veľmi únavné a vyčerpávajúce.

Každá myšlienka, ktorá vás napadne, tak vo vás vyvolá buď pocit radosti, vyrovnanosti a harmónie, alebo narušenia, nepokoja a podráždenosti. Môžete si vybrať.

Skvelý vzťah môžete získať aj vďaka vedeckým zoznamovacím dotazníkom alebo na to môžete ísť tiež rýchlo, a to najlepšie teraz hneď.

[ivi]