Ktorý z nich je horší?

Čo si predstaviť pod pojmom kognitívna choroba? Ide o poruchu, pri ktorej dochádza k problémom s pamäťou alebo napríklad poznávacích funkcií. Človek zabúda, je dezorientovaný, alebo sa nesústredí. Môže ísť o demenciu, Parkinsonovu chorobu alebo Alzheimerovu chorobu a ďalšie postihnutia, z ktorých každé má svoj špecifický priebeh. Dnes žije len s miernou kognitívnou poruchou 20 % ľudskej populácie vo vekovej skupine 65 a viac rokov. Príčiny sú rôzne a nemožno ich úplne presne pomenovať. Sú však faktory, ktoré ochorenie zvyšujú. Ide najmä o vek či dedičné dispozície. Tie ovplyvniť nemôžeme, pokiaľ ale máme v rodine niekoho, kto sa stretával s jednou zo spomínaných chorôb, môžeme sa zamerať na prevenciu.

Tieto poruchy môže vyvolať napríklad mozgová príhoda, teda náš životný štýl by mal byť taký, aby k nej nedošlo. Kognitívne poruchy sa rozvinú aj v prípade, keď dlhšie bojujeme so zvýšenou hladinou cholesterolu, vysokým krvným tlakom či diabetom. Dobrý vplyv nemá ani fajčenie, nadmerné pitie alkoholu či užívanie drog. Kognitívne poruchy tiež môžu vzniknúť, pokiaľ nedostatočne trénujeme mozog. Nemalý vplyv má aj stres, depresie a iné faktory, ktoré pôsobia na našu psychiku.

Kráľova v plnej sile

Zmierili ste sa s tým, že s postupujúcim vekom už nebudete tak bystrí a že s možnou demenciou „parkinsonom“ alebo „alzheimerom“ nič nezmôžete? Možno že len vek nie je hlavným faktorom. Poukazuje sa na príklad v období vlády kráľovnej Viktórie vo Veľkej Británii. Vtedy bol výskyt neurodegeneratívnych ochorení desaťkrát nižší ako dnes. Už len samotná panovníčka bola schopná vládnuť svojej krajine do smrti. A to jej bolo 82 rokov. Priemerný vek dožitia ľudí nebol príliš odlišný odo dneška, ženy sa dožívali 73 rokov, muži 75 rokov. Na porovnanie – dnes sa ženy v priemere dožívajú 76 rokov a muži 72 rokov. Ako je to teda možné?

Ľudia boli predtým zdravší

Podľa expertov za to môže doba a životný štýl. Predtým ľudia viac pracovali manuálne, nie mentálne. Najčastejšími príčinami úmrtí v Británii vtedy boli skôr úrazy a infekčné choroby. Dnes sa oveľa viac stresujeme, náš mozog dostáva viac zabrať a zlepšiť túto situáciu nepomáha ani pestrá strava. Preto sa často stretávame s ochoreniami súvisiacimi s upchávaním tepien, karidovaskulárnymi chorobami alebo nádormi. Že dnes môžeme snívať, čo hrdlo ráči a vybrať si bio alebo vegánsku stravu?

Je pravda, že kedysi si ľudia pokojne dávali často aj slaninu, ale všetko bolo kompenzované veľkou fyzickou aktivitou. Dnes vám k zdravej životospráv nepomôžu ani zeleninové šaláty, pokiaľ sa nebudete aspoň trochu hýbať. A vitamíny musia dostávať nielen naše telo, vyživovať treba aj mozog.

Kedy pomáha lekár?

Pokiaľ niekde niečo zabudneme alebo si nevybavíme niečie meno, hanbíme sa. A s tým súvisí aj hanba obrátiť sa na odborníka. Poradiť sa môžete s neurológom, psychiatrom, geriatrom aj praktickým lekárom, ktorý vás nasmeruje ďalej. Nebuďte ale slepí ani voči ľuďom vo vašom okolí. Pokiaľ pozorujete, že má problémy s pamäťou, obstarajte mu odbornú pomoc a buďte tomu človeku oporou, pokiaľ sa jedná o partnera, rodičov, súrodencov, priateľa. Vyšetrenie by sa nemalo odkladať - čím skôr je zistená príčina poruchy, tým lepšie sa s ňou bude bojovať. Existujú aj rôzne psychologické poradne a informačná linka Slovenskej alzheimerovskej spoločnosti, kde si môžete dohovoriť schôdzku s psychológom.

Ako prebieha vyšetrenie?

Vyšetrenie kognitívnej poruchy prebieha ako štandardné psychologické sedenie. Lekár sa s vami porozpráva o tom, čo vás ťaží, a spoločne nájdete cestu k diagnóze. Pretože sa jedná o poruchy pamäti, mentálne faktory, odborník si často pohovorí aj s vašim okolím, ktoré je schopné rozoznať zmeny vo vašom správaní. Poruchy pamäte a poznávacie funkcie sa hodnotia aj na základe špecializovaných neuropsychologických testov. Preberú sa aj možné rizikové faktory, ktoré môžu chorobu prehlbovať (napríklad lieky, ktoré beriete). Môže sa vykonávať aj CT vyšetrenie, magnetická rezonancia, laboratórny odber krvného séra, zobrazovacie vyšetrenie mozgu alebo vyšetrenie mozgovomiechového moku.

Liečba potom prebieha pomocou medikamentov, terapií, využívajú sa aj doplnky stravy (vitamíny E a C alebo gingko biloba).

Čo pamäti pomáha?

Pokiaľ žijete aktívne a váš mozog neustále pracuje, potom znižujete riziko výskytu mentálnych ochorení. Okrem spoločenských aktivít trénujte mozog lúštením krížoviek a hlavolamov, pravidelne si aj „čistite hlavu“ na vzduchu, aj ľahké denné prechádzky pomáhajú. Ideálne je tiež mať psíka, o ktorého sa budete starať a s ktorým každý deň „povinne“ vybehnete von. Pohybu by ste sa mali venovať minimálne 30 minút denne. Keď sa zameriate na jedálniček, nie je nič nové, keď vám prezradíme, že by mal obsahovať zeleninu, ovocie, mali by ste obmedziť tuky, alkohol, samozrejme zakázané sú cigarety a drogy.

"Parkinson"

Keď ruky neslúžia, je to "parkinson"?

Tras rukou, nekontrolovateľné klepanie čeľustí. Tieto javy napovedajú, že ide o Parkinsonovu chorobu. O akú chorobu ide? Je to neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré spôsobuje hlavne úbytok nervových buniek. Tie totiž produkujú dopamín, prenášač signálov medzi nervovými bunkami. Pokiaľ ho nie je dostatok, dochádza práve k onym trasám, keď človek nemôže kontrolovať svoje pohyby.

Kedy sa "parkinson" prihlási?

Choroba, ktorá bola v roku 1817 objavená londýnskym lekárom Jamesom Parkinsonom, sa bohužiaľ môže ozvať už okolo 50. roku. Existujú aj prípady, kedy sa objavia skôr, napokon môžeme sledovať v okruhu slávnych ľudí. Parkinson už 30 rokov sužuje amerického herca Michaela J. Foxa, zakladateľa nadácie pre výskum Parkinsonovej choroby. Bojoval s ňou aj americký boxer Muhammad Ali, ktorého choroba postihla krátko po štyridsiatke.

Ako spoznáte "parkinsona"?

Pretože úbytok dopamínu má vplyv na hybnosť tela, prvé prejavy sú zrejmé. Postihnutý trpí nekontrolovateľnými tikami a nedostatočnou citlivosťou napríklad v končatinách. Stavy dobré a horšie sa počas dňa striedajú, okolie hocikedy zmenu nepostrehne. Vie o nej len postihnutý, bohužiaľ často chorobu tají a trápi sa vo svojom tele, pretože vyvíja mnohonásobne vyššiu energiu v snahe kontrolovať svoje pohyby. Pacienti sa často snažia nehýbať, pretože majú mentálny blok, že každý pohyb znamená tras. V dôsledku ich potom trápia ďalšie zdravotné problémy ako stuhnutosť v končatinách a chrbte, kŕče, zápcha, dostaví sa únava a problémy so spaním.

Ako sa "parkinson" lieči?

Bohužiaľ neexistuje pilulka alebo zákrok, ktoré by tento typ choroby úplne zastavili alebo zlepšili. Správna liečba však môže zaraziť prejavy choroby a umožní chorým prežiť kvalitný život. Prvým liekom na liečbu Parkinsonovej choroby bolo liečivo levodopa, ktoré sa podáva už od roku 1970. Ide o aminokyselinu podobnú základným stavebným jednotkám bielkovín, ktorá sa vstrebáva do tela, putuje do mozgu a tam sa mení na dopamín.

"Alzheimer"

Čo stratíte pri "alzheimerovi"?

Alzheimerova choroba je ďalšia porucha, pri ktorej odumierajú nervové bunky v niektorých častiach mozgu. Namiesto telesných nervových prejavov sa začnú vyskytovať problémy typu rýchleho zabúdania. Dotyčný si tak nespomenie, na čo sa pýtal pred iba minútou, preto otázky opakuje. Veci odkladá na zlé miesta, hoci napríklad roky vedel, že kľúče patria na vešiačik, a nie do chladničky. Pozorovať môžete, že dotyčný horšie hľadá slová, hociktoré zle použije, neorientuje sa v priestore. Tieto faktory ovplyvňujú aj jeho správanie, často sa prejavujú apatia, depresia, úzkosť, dotyčný býva aj vzťahovačný a agresívny.

Pamäť dotyčnému úplne nerezignuje, pamätá si udalosti z mladosti a detstva. Bohužiaľ si ich často premieta do prítomnosti, takže v dnešnej dobe môže hovoriť o tom, že je druhá svetová vojna.

Prečo sa ohlási "alzheimer"?

Alzheimerova choroba sa najčastejšie prejavuje medzi 60. a 70. rokom života. Choroba môže mať genetické príčiny. Tiež jej pôvod môže byť v hromadení amyloidu beta v mozgovom tkanive, kedy dochádza k poškodeniu nervových synapsií a axonov, dôležitých mozgových štruktúr. Rovnako ako v prípade Parkinsonovej choroby aj u "alzheimera" nie je jednoduché stanoviť prevenciu, pretože príčiny vyplývajúce zo životného štýlu danej osoby nie sú zrejmé. Niektoré štúdie tvrdia, že dôležitá je strava, choroba vraj priblíži, pokiaľ prekonáte kardiovaskulárne ochorenie, vplyv môžu mať aj rôzne lieky. Pretože sa jedná o priamu poruchu pamäti, mnohí hľadajú súvislosť medzi chorobou a trénovaním mozgu.

Napríklad ľudia, ktorí dosiahli nižšie vzdelanie a v živote sa mentálne ďalej nevzdelávali, môžu mať väčšiu dispozíciu k Alzheimerovej chorobe, pravidlom to ale vždy nie je. V centrách, ktoré združujú takto chorých, často končia aj bývalí profesori z vysokých škôl.

Aká kúra zaberá?

Opäť ide o zložitú chorobu, navyše pomerne vzácnu, takže možnosti liečby zatiaľ nie sú ktovieako pokročilé. Napríklad v Európe je výskyt jedného chorého na 10 000 až 20 000 obyvateľov. Na liečbu sa využíva prístroj na meranie posturálnej stability a užívajú sa lieky, ktoré skôr tlmia neurologické symptómy. Všetky liečivá patria do skupiny bezodiazepínov, ale bohužiaľ môžu vyvolať vedľajšie účinky, ako sú únava či depresia. Ľudia postihnutí touto chorobou preto hlavne navštevujú rôzne zariadenia, kde sa o nich stará tím v zložení neurológa, psychiatra a fyzioterapeuta.

Centrum pre Alzheimerovu chorobu nájdete v Bratislave, Banskej Bystrici alebo Košiciach.

[Lil]