Kdeže ty láska hniezdo máš?

Jedným zo znakov doby je možnosť výberu. Chceš nové topánky? Dobre, tak aké? Nefunguje ti televízia? Ukáž si na tú, ktorú zrovna chceš. Aj pri obyčajnom chlebe či rohlíku máme možnosť rozhodovať sa medzi mnohými druhmi, a keď nás jeden prestane baviť, siahneme po inom. Nie je sa tak čomu čudovať, že niektorí z nás aplikujú tento model aj pri výbere partnera.

Nech sa mladí vyvaľujú

Na rozumnom striedaní partnerov nevidia psychológovia nič zlého. Ľudia vo veku medzi dvadsiatimi a tridsiatimi rokmi majú za sebou už prvé lásky a teraz začínajú hľadať, čo by im vyhovovalo. Zo získavaní skúseností z viacerých vzťahov je možné vytvoriť si jasnejšiu predstavu o tom, čo vlastne človek chce, takže sa schádzajú a rozchádzajú, bez toho aby si boli vedomí toho, že vlastne hľadajú najvhodnejší náprotivok. Dôležitý je aj sociodemografický faktor, to znamená vek, pohavie a vzdelanie človeka.

Čím vyššie vzdelanie a kreatívnejšie povolanie, tým sú možnosti väčšie. Nesmie to ovšem dôjsť tak ďaleko, že si človek vykonštruuje nejaký ideál a svoju predstavu, z ktorého nie je ochotný upustiť, a drží sa ho zubami nehtami. Žiadny ideál totiž v skutočnosti neexistuje a naučiť sa robiť kompromisy je obzvlásť vo vzťahu dôležité.

Tak isto sa môže stať, že sa stretnú jedinci, ktorí sú na inej štartovnej čiare. Zatiaľ čo jeden už má jasno, akého partnera by chcel, druhý stále hľadá. Môžete namietnuť, že v takom prípade by mala hrať hlavnú rolu láska, obojstranná náklonnosť. Áno, mala, ale faktom zostáva, že žena v tomto veku je viac zakotvenejšia než muž, takže na rozdiel od neho už nejak tak vie, čo vlastne chce. Aj preto sa veľa vzťahov, ktoré začali trebárs na strednej škole a v ktorích bývajú obaja partneri približne rovnako starí, behom tejto životnej etapy rozpadá. A to sa tieto vzťahy zdáli byť rovnaké.

Pár desať rokov späť bola samozrejme situácia iná. Ľudia sa okolo dvadsiatky brali a mali deti, ktoré rodinu stmeľovali, nehovoriac o tom, že príležitosť nájsť si nového partnera nebola na každom kroku. Dnes sú záväzky v tejto vekovej skupine skôr výnimkou, a nie je tak problém zbaliť si jednoducho svojích päť švestiek a od partnera odísť. Ale rozhodne nie je v poriadku, pokiaľ to robia dlhodobo, alebo sa to dokonca stane ich koníčkom.

Keď sa ozve tikanie

Je všeobecne známe, že predovšetkým ženám začnú po tridsiatke často tikať biologické hodiny, ale už menej sa hovorí o mentálnych hodinách, ktoré napovedajú, že čas beží aj mužom,  tích ktorí by boli voľní, nezadržateľne ubúda. Nehľadiac na to, že tridsiatnici bývajú muži prehliadnutí, pretože sa radšej pozrú po mladších. Tak sa môže stať, že sa ženy v hystérií, že by mohli zostať na ocot, vrhajú do nových a nových náručí a začínajú vzťahy, ktoré sú od začiatku odsúdené k neúspechu.

Bohužiaľ existujú muži, ktorí toto využívajú, a to sú práve tí, ktorí majú v fluktuácii vo vzťahoch v tom negatívnom slove zmyslu najväčší podiel. Nie je to už o výbere, o tom skutočne nájsť tú pravú, ale o prach sprostom využívaní slabého k potešeniu silnejšieho. Tridsiatničky niekedy túžia po dieťati viac než po kvalitnom partnerstve, čím lovcom krátkodobých vzťahov nahrávajú. Ale je tu ešte druhá strana veci. Pokiaľ tieto ženy u niektorého z mužov zakotvia a dočkajú sa dieťaťa, môžu sa im následne otvoriť oči a ony sa rozhodnú nevyhovujúci vzťah ukončiť.

Ak mali v rukáve nového partnera, ktorého si už vybrali podľa reálnejších a funkčnejších kritérií, tak im to pri troške šťastia môže vyjsť. Hrozí aj to, že sa dostanú do takého istého kolobehu vzťahu, v akom boli predtým.

Aj chlapi to majú ťažké

Vyhrané to nemajú ani muži, aj oni majú mentálne hodiny a aj oni môžu prepadnúť beznádeji. Hovorí sa: "Tak dlho vyberal, až prebral". A to je prípad viacerích mužov. Môže sa napríklad stať, že sa muž rozišiel pred desiatimi rokmi so svojou prvou láskou, na tom by nebolo nič divné. Začal cestovať, užívať si, budovať kariéru a pestovať vzťahy na jednu noc či pár dní. Vyhovovalo mu to, až naraz zistil, že je vlastne sám. Nadviazal dlhodobejší vzťah, ale bol opustený, čo sa stalo ešte niekoľkokrát. Na to nebol zvyknutý, on predsa opúšťal svoje milenky, nie ony jeho! Dospelo to tak ďaleko, že dnes nie je schopný žiadnu ženu osloviť, natoľko sa bojí odmietnutia. A čím je starší, tým pociťuje viac ako ujmu, že je sám. Máte okolo seba niekoho takého?

Kde je chyba? Práve v tom, že striedal ženy ako ponožky, skákal od jednej k druhej, a nemá tým pádom predstavu, ako funguje dlhodobejšie spolužitie.

Útrapy konzumentov vzťahov

Ďalšou modelovou situáciou je jedinec, ktorý túži po partnerovi, ktorého si vysníval, a pripúšťa si, že v reálnom živote nikto taký neexistuje. Potom sa čuduje, že ani po piatich alebo desiatich rokoch hľadania na nikoho takého nenarazí. Nakoniec zvíťazí rozum a človek, keď už mu uteká vlak, zakotvý. Ovšem hocikedy tak isto z takého vzťahu zase po čase vycúva. Dôvodom je to, že sa nechce vzdať svojích naivných predstáv. Veľmi často sa ale stáva, že nastúpi "iba" nevera, ktorú v dnešnej dobe a v naších končinách nikto veľmi neodsudzuje, pokiaľ sa na ňu vôbec príde.

Títo konzumenti vzťahov nedôjdu nikdy ku kľudu. Do kým budú pri sile, budú v hľadaní svojho ideáu pokračovať. Je v takom prípade väčším zlom opustiť rodinu, alebo byť opakovane neverný? Mnohým ženám-hľadačkám niekedy stačí platonická láska, pozornosť iného muža, sny. Muži, ktorí patria medzi fluktuantov, skáču do nových a nových sexuálných vzťahov po hlave a bez ohľadu na svoje okolie.

Preto sa nakoniec tak isto toľko manželstiev rozpadá kvôli nevere muža. Ľudom chýba zodpovednosť - k deťom, ale aj k partnerovi. V dnešnej dobe je naviac relatívne ľahké nájsť si aj byt, takže zobrať sa a začať ŽIŤ, ako tomu niektorí hovoria, nie je žiadny veľký problém.

Ponuka a dopyt

To, či sa bude zrelý človek chovať vo vzťahu zodpovedne, súvisí samozrejme s vekom, so skúsenosťami, ktoré behom rokov nazbieral, a zrejme s výchovou. Platí pritom, že práve prostredie, v akom dotyčný vyrastal, je prapôvodom všetkého. Ľudia, ktorí boli vychovaní ako v bavlnke, ktorím rodičia pozametali cestičku a ktorí nemuseli za nič bojovať, môžu mať neskôr problém vybudovať rovnaký a trvalý vzťah. Keď sa takí ľudia stretnú v partnerskom vzťahu s nejakým problémom, tak ho tým, ako vyrástli v harmónii, nevedia riešiť. Jediné, čo dokážu, je zbaliť si batôžtek a ísť o dom ďalej.

Ale ten, kto mal napríklad súrodenca a je teda zvyknutý o veci bojovať, má trochu inak vystavený hodnotový balíček, a to ako vo vzťahu k sebe, tak vo vzťahu k tomu druhému. Zovšeobecňovanie nie je na mieste.

Zo vzťahu do vzťahu totiž skáču jak muži, tak ženy, jedináčikovia aj tí, ktorí mali napríklad päť súrodencov. Ono totiž fluktuácia vo vzťahoch je o hľadaní seba samých, svojích očakavání a potrieb, a tým, pre ktorích je toto prioritou, z cela chýba zodpovednosť za toho, koho si k sebe primknú. A práve zodpovednosť je vo vzťahu najdôležitejšia.

Vyrazte dopredu a hľadajte niečo a niekoho, s kým budete šťastnejší, spokojnejší a s kým dokážete stráviť zbytok života. Niekedy to nemusí byť taká veda, niekto síce potrebuje vedecký dotazník, aby si bol istejší, ale niekomu stačí samotný pohľad na fotografiu a vie, že je to ten pravý alebo tá pravá. Skúste sa zoznámiť s niekým novým.

[ivi]