Je pre vás dôvera viac ako láska?

Akýsi "vnútorný kompas" kedysi ľudia mávali podobne prirodzene ako zvieratá. Stačilo pozrieť sa, pričuchnúť a bolo jasno. Lenže civilizačné nánosy v nás potlačili schopnosť prirodzene a bez predsudkov vnímať skutočnosť. Občas niekto zaprotestuje (Never nikomu cez tridsať!), ale to je asi tak všetko. Naše správanie už pokrýva toľko kultúrnych a civilizačných nánosov, že pod ne ťažko dovidieť. O voňavkách ani nehovoriac (kto je schopný cez drahé pižma vycítiť pach klamstiev, zbabelosti, zrady?).

Dôvera existuje v zásade v dvoch prevedeniach. Tá prvá je akosi inštitucionalizovaná. Veríme, že nás policajt ochráni, lekár vylieči, učiteľ naučí. Druhá je však "súkromná", a čím ťažšie sa buduje, tým ľahšie sa stráca. Na nej potom z veľkej časti stojí naša životná spokojnosť. Nájdu sa ľudia, ktorí ľahko dôverujú každému a všetkému, tiež však ľudia natoľko nedôverčiví voči všetkému, až skončí v nejakej "všehomírnej" sekte.

Základ je v rodine

"Ku komu sa mám pridať, keď vyjdem z domu, veď ja by som rád zaplatil, len neviem komu," spieva Marek Eben ironicky o hľadači správnej cesty životom, teda vlastne hľadač dôvery v niekoho alebo v niečo. Lenže také jednoduché to nie je. Zaplatiť by si iste rád nechal kdekto. Dodá však výmenou "tovar" veľa dôvery? Na dôvere vlastne stojí celé ľudské spoločenstvo. Práve ona kedysi pomohla neduživému chytrolínovi s riedkou srsťou - homo sapiens, aby sa vyčlenil z davu konkurentov a postupne ovládol svet.

Bez nej totiž nie je možné prenosu poznatkov a skúseností, podnikanie spoločných akcií, no proste nič z toho, čo človeku pomáha na ceste vpred. Základy dôvery deti dostávajú v rodine. Tá tiež pre mnoho z nich zostáva po celý život jediným "bezpečným miestom". Smutne sú na tom chovanci detských domovov, ktorým sa podobné vzťahy v živote nadväzujú oveľa horšie. Pre skutočných aj samozvaného vodcu národov bola dôvera ľudu vždy tým najcennejším statkom. Bez nej sa držali pri moci iba "na hrotoch bajonetov" (to im ale vydržalo aj dlhé desaťročia).

Hnedé oči lepšie ako poplužní dvor?

Ľudová múdrosť propaguje ako záruku životného úspechu "drzé čelo". Česko-kanadský tím vedcov pod vedením Karla Kleisner z Katedry filozofie a dejín prírodných vied PRF UK k tomu ale dodáva ďalšiu dôležitú vec: dôveru zaisťujú hnedé oči!

Výskum, ktorý bol zverejnený v renomovanom časopise PLoS One, prichádza s prekvapivými závermi. V prípade mužov sú hnedookí pokladaní za výrazne dôveryhodnejších než ich modrookí kolegovia (na účely výskumu boli k modrým očiam priradené aj šedé a pod., k hnedo čiernej, zelenej zostali mimo). Ale pozor, u žien sa žiadny takýto vzťah nepodarilo dokázať. Vtedy im vyšlo, že hnedookí muži sú dominantnejší ako modrookí. Recenzenti im ale štúdiu vrátili k dopracovaniu a spresneniu.

Použili teda novo metódu geometrickej morfometriky, vďaka ktorej mohli "uchopiť" a spracovať tvar celej tváre. Na fotografii, ktoré študentom predkladali k hodnoteniu, vybrali dosť rôznorodé typy ľudí. V našej republike je mimochodom pomer modré oči versus hnedé zhruba 1:1.

Holka hnedooká...

Aký má teda taký tvár byť? Podvodníci sobáša aj všetci ostatní, tu máte návod pre svojho plastického chirurga. Dôveru budí širšia a zaoblenejšia brada, väčšie oči umiestnené bližšie pri sebe a väčšie ústa s kútikmi smerujúcimi nahor (vyzerá to skoro ako úsmev). K tomu hnedé oči a svet je váš! Nedôveryhodné typy naopak "trpia" užšou bradou, oči majú ďalej od seba (aj keď to je zase kvôli fotogenickosti žiaduci črt u filmových hercov), menšie ústa s kútikmi mierne nadol a menšie obočie. Tak im to aspoň podľa skúmaných osôb vyšlo.

Najskôr si mysleli, že je niekde nejaká chyba, ale nie, všetko sedelo. Dokonca preverovali, akú farbu očí majú hodnotitelia. A svete, div sa, nerozhodovali sa podľa svojej farby očí, aj modrookí dávali dôveru hnědookým. V prípade žien sú veci (ako ostatne vždy) zložitejšie. Príslušníčky nežného pohlavia sú totiž všeobecne hodnotené ako dôveryhodnejšie než muži a hnedé oči k tomu len prispejú. Najvýznamnejšou je ale krása danej dámy a určité detské črty v tvári, ktoré priťahujú. U mužov naopak hodnotiteľa odrádzajú a znepokojujú.

Dôveruješ dôverníkovi?

• Nemáme síce toľko výrazov pre slovo dôvera ako napríklad Angličania (päť), zato pestré slová nadväzujúce.
• Koľko ľudí asi ešte zažilo v plnej sile slovo dôverník (domový, odborársky, úsekový, atď.)? Do latinčiny by sa dalo preložiť ako konfident.
• Dôverná infomácia znamená taká, ktorú smú poznať len členovia klanu.
• Nedôveryhodný bolo jedným z najhorších rozsudkov, ktoré človek mohol vypočuť z úst momentálnych "majiteľov dôvery".
• Naopak keď vás niekto zhora nazval dôveryhodným, mohol ste sa nádejať zavlečenia do bovieakých špinavostí.
• Cynik by povedal, že dnes je to dosť podobné. Ale verme, dôverujme, že nie...

Nie sú ale všetky tieto závery dané skôr tvarom tváre ako farbou očí? Čert vie, vedci to skúmajú. Vo Photoshope pre istotu aj prekutal na obrázkoch oči a prefarbil ich. Potom umelo vytvorené portréty vyskúšali na hodnotiteľov a nezaznamenali žiadny efekt. Pôvodne hnedookí ľudia boli zase vnímaní ako dôveryhodnejší, aj keď mali tektokrát "primaľované" modré oči. Takže len v očiach to mocné kúzlo nie je. Pravdepodobne spočíva v črtoch tváre, ktoré zvyčajne mávajú hnedé oči. Skrátka hnedé oči nachádzame častejšie v dôveryhodných tvárach. Farba očí potom len akosi umocní celkový dojem.

Štúdia by mala pokračovať

Ako vidíte, začíname sa do kúziel okolo dôveryhodnosti trochu zamotávať. A to sme ešte nechali stranou známe zistenia z rozprávok, kde kladné, teda dôveryhodné, postavy mávajú modré oči (od princezien po dievča z Mrázika), zatiaľ čo záporné postavy čierne. Alebo staršie štúdie pováh: modrookí chlapci sú podľa nich skôr hanbliví, černookí priebojní. Hrá úlohu fakt, že ázijský typ tváre (modré oči a úzka lebka) u nás (ale napríklad aj v Turecku) vzhľadom na historické skúsenosti budí obavy?

Ako sa to však zlučuje so skutočnosťou, že modré oči má aj prevažná väčšina Slovanov? Česko-kanadský tím dúfa, že sa mu podarí zohnať peniaze na pokračovanie pozoruhodnej štúdie. Snáď sa uskutoční plánované rozsiahle medzikultúrne porovnávanie a bude sa pokračovať na testoch vzorke starších osôb. Zatiaľ sa totiž pracovalo takmer výhradne so študentmi. Pritom práve ľudia vyššieho veku majú s rozpoznávaním dôveryhodnosti osôb často ťažkosti a niečo podobné by sa im hodilo.

Starší ľudia tiež zisťujú, že dôvera naozaj mnohokrát býva viac než láska. Láska vzplanie ako požiar a po čase zhasne strávená sama sebou. Sú na ňu krásne spomienky. Dôvera dvoch slušných ľudia však trvá, hreje a posilňuje po celý život.

Bez nej spokojnosť nie je ...

• Dôvera je typ postoja a medziľudského vzťahu, ktorý vyvoláva pocit istoty plynúceho z presvedčenia, že partner komunikácie - osoba, inštitúcia - splní určité očakávania.
• V ďalších definíciách sa zdôrazňuje, že dôvera je "základný znak komunity (domova), založený na viere či očakávaní, že sa ostatní nebudú snažiť nás poškodiť a naopak nám budú prospievať, ak to pre nich bude možné".
• Bez dôvery nie je možná životná spokojnosť. Nedostatok dôvery v iných ľuďoch možno nahradiť vierou v Boha či bezvýhradnú sebadôverou. Ani jedno ale celkom nefunguje.
• Presný význam slova, ktorý pôvodne súvisel s vierou v Boha, v priebehu storočí kolíše. Rôzny je dnes tiež v rôznych krajinách. Trebárs pre Francúzov je to skôr vernosť a nádeje, pre Britov zase istota a poctivosť.
• Byť hoden dôvery sa človek musí po celý život učiť. Denne pritom prekonáva pokušenia (klebety, podvodíky pod.), ktoré by ho mohli o dôveryhodnosť pripraviť.

Ryšaví a modrookí sme po neandertálcoch?

V porovnaní s inými časťami sveta (napríklad Južnou Amerikou či Áziou) sú Európania, čo sa týka vlasov, pleti aj očí, mimoriadne "farební". Čím je to dané, nikto nevie. Podľa jednej teórie za to môžu zvyšky génov neandertálcov, s ktorými sa mali naši predkovia v dávnoveku skrížiť. Práve ryšavé vlasy a modré oči plus rad variantov týchto farieb sú vraj dedičstvom po neandertálcoch. Iné teórie ale tvrdia, že modré oči sú ešte len sviežou evolučnou novinkou, vraj nie staršou ako 8000 rokov.

• Slováci, Moravania a Slezania sú úplnou zmesou, tu zanechal stopu snáď každý európsky typ.
• Variabilita typov v rámci susedných krajín je často nižšia. Poliaci majú všeobecne výrazne guľatejší lebky a tváre než my.
• Zato je u nás pomerne málo zelenookých, na rozdiel napríklad od Estónska.
• Vôbec najväčšiu variabilitu typov majú v Pobaltí, najmenší naopak v uzavretých komunitách typu Island.

Skúste sa zoznámiť online a vyrazte na rande v Slovenskej republike. Vedecký zoznamovací dotazník je skvelý na zoznámenie, nech ste z Banskej Bystrici alebo napríklad Prešova.

[ivi]