Hurá na slniečko?
Vedecké debaty a výskumy na tému škodlivosti či prospešnosti slnečných lúčov sa iste povedú ešte mnoho rokov. Svoju pravdu majú obe strany. Rozhodne by sme sa mali riadiť radami odborníkov a neriskovať, ale ani sa nemusíme prehnane báť vystrčiť nos na slniečko.
Opaľovať sa či neopaľovať?
Táto hamletovská otázka ma napadne na začiatku každej letnej sezóny. Dermatológovia nás varujú pred nebezpečenstvom rakoviny, ale naopak v prípade pľúcnych chorôb je už dlhú dobu známy priaznivý účinok vitamínu D napríklad na astmu a TBC.
Opatrnosť pri pobyte na slnku je rozhodne na mieste. Mali by sme si uvedomiť, že spektrum prenikajúceho slnečného žiarenia sa premieňa v závislosti na ozónovej vrstve. Lúčom smerujúcim na Zem už nebráni tak silný ozón ako za mladosti našich babičiek.
Typy UV žiarenia podľa vlnovej dĺžky
UVA má rozsah od 315 do 400 nm. Tvorí až 99% ultrafialového žiarenia prenikajúceho na našu planétu. Zo všetkých druhov žiarenia je síce najmenej škodlivé, ale to neznamená, že pri nadmernom vystavovaní sa slnku nemá negatívne účinky na organizmus. Ďalším druhom je UVB žiarenia, ktorého dĺžka sa pohybuje od 280 do 315 nm. Pokiaľ nie je narušená ozónová vrstva, tak sa takmer nedostane na Zem. Najnebezpečnejším žiarením je UVC s vlnovou dĺžkou kratšou ako 280 nm a rovnako ako u oboch predošlých závisí na ozónu, koľko ho k nám prenikne. UVC má najväčšiu energiu a užíva sa napríklad na dezinfekciu miestností, rozhodne je však nebezpečným typom ohrozujúcim zdravie človeka. Pre jednoduché vysvetlenie možno jednoducho použiť nepriamu úmeru: čím je vlnová dĺžka kratšia, tým hlbšie UV žiarenie preniká do nášho tela a je pre nás nebezpečnejšie.
Začnime vyznávať francúzsku krásu bielej pleti
Do módy sa opálenie dostalo až v priebehu 20. storočia, do tej doby bolo spájané hlavne s chudobou, ktorá musela pracovať na poli. Aj patríciovia v starom Grécku sa chránili pred slnkom. Biela pleť bola znakom alebo výsadou vysoko postavených spoločenských vrstiev a vyznávaným vrcholom krásy, napríklad bohyňa Hera bola popisovaná ako nádherná žena so svetlými pažami.
Opálenie vzniká jednoducho prenikaním UV žiarenia o minimálnej dĺžke 350 nm pod kožu, kde stimuluje melanocyty, ktoré vytvárajú melanín. Spôsobuje pigmentáciu, teda opálenie pokožky. Zároveň je to prirodzená ochrana organizmu proti slnečným lúčom. Ak sa snažíme opáliť napriek varovným signálom nášho tela a sčervenáme, celá naša koža sa dostane do zápalu a nemali by sme vychádzať von.
Svoj vplyv na našu farbu má aj podnebie, v ktorom žijeme. My v Slovenskej republike sa po väčšinu roka zahaľujeme a pokožka je chránená pred slnečným svetlom. Z toho vyplýva, že nemožno pleť opálenú do bronzova, usilovným opekaním, považovať za niečo úplne zdravého. Navyše väčšina obyvateľov strednej Európy patrí skôr k severskému svetlému typu s bielou pleťou, ktorá nie je geneticky vybavená na vystavovanie sa slnku.
Kedy vychádzať na slniečko?
Lekári odporúčajú pobyt na slnku ráno maximálne do 10.00 doobeda a potom by sme mali vyliezť až okolo tretej popoludní. Vôbec najnebezpečnejšie je vystavovať sa popoludňajším lúčom, veď aj K.J. Erben varoval pred pobytom na slnku v čase obeda, stačí len spomenúť si na jeho baladu Polednice.
Slniečku by vôbec nemali byť vystavované batoľatá do 6 mesiacov aj staršie deti by mali byť prísne chránené pred priamym slnečným svetlom. Nenechajme sa zmiasť tieňom, aj tam lúče opaľujú. Ak nás necháva v pokoji, keď je pod mrakom, mali by sme si uvedomiť, že aj napriek zamračenému počasiu k nám prenikne až 80% žiarenia. To rozhodne stojí za to natrieť seba i deti.
Než začneme s opaľovaním a nakupovaním krémov a iných ochranných prostriedkov, mali by sme zvážiť a prekonzultovať s lekárom alebo lekárnikom ich zloženie. Niektoré z nich obsahujú látky prenikajúce až do nášho krvného obehu a môžu spôsobiť zdravotný problém v našom organizme.
[paf]
Zdroje: file:///D:/seznamte_se/Solen_lek-201101-0009.pdf
http://www.jakbytfit.cz/krasa/skodlivost-opalovacich-kremu/
http://naturista.cz/drupal/opalovani