Čo vám bráni voľne dýchať?

Filozofi antického Grécka verili, že človek dýchaním reguluje svoj "vnútorný plameň" a tým sa udržuje pri živote. Dnes vieme, že hlavnou úlohou dýchania je okysličovanie organizmu a odvod oxidu uhličitého ako odpadového produktu metabolizmu. Kyslík potrebujú všetky bunky pre získavanie energie z živín. Bez prívodu kyslíka pri zástave dychu (apnoe) dochádza v závislosti na podmienkach už po 3-4 minútach k poškodeniu nervových buniek v mozgu, ktoré na jeho nedostatok reagujú najcitlivejšie.

Miernou hypoxiou (nedostatočný prísun kyslíka do tkanív) sa organizmus snaží kompenzovať zvýšením frekvencie dýchania (norma u dospelého človeka je 12-20 dychov za minútu a priemer 16 dychov) a prehĺbením dýchania. Keď sa však vážnejšia hypoxia nelieči, môže nenávratne poškodiť zdravie. V sychravom jesennom a zimnom období zhoršujú priechodnosť dýchacích ciest hlavne akútne zápaly ako rinitída (zápal nosovej sliznice, klasická nádcha), tonzilitída (zápal krčných mandlí, ľudovo angína), sinusitída (zápal prínosových dutín) a akútna sinusitída (zápal priedušiek).

Vplyvom chladného počasia, zvýšeného znečistenia vzduchu (zhoršené rozptylové podmienky plus splodiny z vykurovania) a oslabenie organizmu akútnymi (vírusovými) infekciami sa zhoršujú aj príznaky chronickej brochitidy, chornické obštrukčné choroby pľúc a astma. Nadmerná reakcia imunitného systému na podnety typu prach, perie atď. stoja v pozadí alergií, sprevádzaných rovnakými príznakmi ako nachladnutie - teda opuchnutá nosová sliznica, následné "upchatie" nosa a kýchaním. Určité anatomické pomery dýchacích ciest môžu stať zase v pozadí obštrukčného typu syndrómu spánkového apnoe.

Tento syndróm, rovnako ako mechanické zablokovanie dýchacích ciest zapadnutým jazykom alebo cudzím telesom ale s ročným obdobím nesúvisí.

Rinitída/rinofaryngitída

Akútna nádcha v dôsledku zápalu nosovej sliznice, prípadne súčasne zápalu hltana a nosohltana postihuje všetky vekové skupiny, často v epidemických vlnách, najviac v jesenných a zimných mesiacoch a na začiatku jari. K prenosu dochádza kvapôčkami hlavne v miestach väčšej kumulácie ľudí. Inkubačná doba je krátka - približne 12 hodín až dva dni. Pôvodcom sú väčšinou vírusy. Základom liečby sú režimové opatrenia - izba, teplo, tekutiny. Pri nedostatočnej terapii môže oslabený organizmus prekvapiť komplikácia v podobe bakteriálnej superinfekcie, napríklad streptokoky.

Dôsledkom nákazy baktériou Streptococcus pneumoniae často býva akútna sinusitída, ale stav môže vyústiť napríklad až do zápalu pľúc alebo perikarditídy. Haemophilus nákazy postihujú hlavne deti mladšie ako 5 rokov, prejavujú sa najčastejšie zápalom mozgových blán a epiglotitídou (zápal hrtanovej príklopky), ktorá môže končiť smrteľne. Preto sa všetky dvojčatá povinne očkujú proti Haemophilus infekcii najbežnejšieho typu B.

Tonzilitída (angína)

Latinské slovo "anger" znamená zvierať a skutočne jedným z typických príznakov angíny je zvieravá bolesť a s tým súvisiace ťažké prehĺtanie. Objavuje sa aj opuch mandlí a hnisavé čapy na mandliach, chrapot, kašeľ, bolesť hlavy a v ušiach, zimnica a horúčka, vracanie, dávenie, upchatie nosa a nosový výtok. Komplikovaná angína môže vzácne viesť až k dusenie. Najčastejším pôvodcom je beta-hemolytický streptokok skupiny A, medzi menej frekventovanými vírusovými pôvodcami figurujú adenovírusy, cytomegalovírusy.

Základom liečby angíny bakteriálneho pôvodu sú antibiotiká, bolesť sa tlmí analgetikami a horúčka znižuje antipyretikami. Prípravky s paracetamolom pôsobia ako proti horúčke, tak proti bolesti, podobne ako nesteroidné antiflogistiká, ktoré navyše majú protizápalové účinky.

Sinusitída

Ide o zápal jednej alebo viacerých vedľajších nosových dutín. Bežne sa rozvíja na základe vírusovej infekcie horných ciest dýchacích. Na diagnostiku sinusitídy stačia dva z troch základných príznakov, ktorými sú zvýšená, hnisavá nosová sekrécia, upchatý nos a bolesť v lícovej časti.

Epiglotitída

Silná ostrá bolesť v krku, ťažkosti s dýchaním predovšetkým pri ľahu na chrbte, ktoré nútia človeku vrátiť sa do sedu - tak vyzerá začiatok zápalu hrtanovej príklopky. Nastupuje vysoká horúčka, chorý je bledý, výrazný opuch postihnutého miesta na na prechode horných ciest v dolnej hrozí obštrukcia dýchacích ciest a následna smrť udusením. Na nič nečakajte a utekajte k lekárovi, akútnu epiglotitídu v domácich podmienkach nezvládnete. Choroba sa týka hlavne detí.

Bronchitída a CHOCHP

Zápal priedušiek má dve formy - akútnu a chronickú. Akútnu bronchitídu väčšinou zapríčiní nákaza vírusov z vonkajšieho prostredia, "páchateľom" ale môžu byť aj baktérie. Táto forma choroby často vzniká ako komplikácia zápalu horných dýchacích ciest, ale môže vzniknúť aj samostatne. Chorý sa väčšinou plne uzdraví a choroba nezanechá na prieduškách žiadne následky. Naproti tomu chronická bronchitída sa rozvíja postupne na základe dlhodobého dráždenia dýchacích ciest napríklad prachom, tabakovým dymom alebo nečistotami z ovzdušia, prípadne môže ísť o následok opakujúcich sa infekčných zápalov.

Má kolísavý priebeh, príznaky sa zhoršujú alebo zlepšujú v závislosti od vonkajších faktorov (počasie, čistota ovzdušia) a celkového zdravotného stavu pacienta (oslabenie nachládnutím alebo inou chorobou, fyzickou námahou, psychickým stresom..).

Trvalé podráždenie priedušiek vyvoláva chronický neinfekčný zápal, ktorého dôsledkom je zvýšená produkcia hlienu v pohárikových bunkách sliznice a kašeľ. Choroba niekedy vyústi až do chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), ktorá vedie k poškodeniu priedušiek, obmedzenie prietoku vzduchu v prieduškách a k poškodeniu pľúc, čo môže pri najhorších formách choroby dokonca narušiť životne dôležitú výmenu dýchacích plynov - kyslíka a oxidu uhličitého.

Astma

Na svete trpí astmou viac ako 300 miliónov ľudí. Toto chronické ochorenie dýchacích ciest obmedzuje dýchanie a môže viesť až k dychovej nedostatočnosti. Často sa prejavuje záchvatmi suchého dráždivého kašľa a počuteľnými zmenami v dýchaní. Astmatický záchvat môže bez včasnej lekárskej pomoci skončiť až smrťou. Choroba sa zvyčajne vyskytuje u ľudí trpiacich na alergie, jej vznik ale môže súvisieť aj s genetikou, faktory životného prostredia alebo životosprávou (je potrebné sa vyvarovať fajčeniu).

Alergia

Pri alergickej reakcii telo uvoľní rad tkanivových hormónov (napríklad histamín), podobne ako pri nachladnutí. Toto spôsobí opuch nosovej sliznice, následné upchatie nosa a kýchanie. V liečbe je dôležité vyhnúť sa expozícii alergénu, ktorý ťažkosti spúšťa. Nežiaduce reakcie sa tlmia napríklad antihistaminikami, niektoré druhy alergií sa môžu riešiť vakcínami.

Zástava dychu v bezvedomí

Zúženie alebo zablokovanie dýchacích ciest môže nastať pri upadnutí do bezvedomia. Príčinou je svalové ochabnutie, v dôsledku ktorého zapdne jazyk a uzavrie dýchacie cesty. Prvá pomoc pri tomto akútnom ohrození života spočíva vo zdvihnutí brady a záklone hlavy postihnutého - tým sa koreň jazyka uvoľní zo vstupu do priedušnice a človek môže opäť dýchať.

Cudzie teleso v dýchacích cestách

Zablokovať dýchacie cesty môže aj vdýchnutie cudzieho telesa (tuhé jedlo, vyrazený zub, zubná protéza...) alebo zatečenie či vdýchnutie tekutiny (krv, zvratky, sliny). Ak je postihnutý stále pri vedomí a dýcha, ale je zrejmá nepriechodnosť dýchacích ciest, ktorá sa prejavuje ťažkým nádychom a výdychom, vťahovaním kože do mezižebrového priestoru, nastupujúca cyanóza (modranie kože a slizníc), vyzvite pacienta ku kašľaniu, nič iné nerobte.  

Keď je nepriechodnosť dýchacích ciest úplná, pacient je už vyčerpaný alebo cyanotický, predkloníme ho alebo položíme na bok, urobíme až 5 úderov hranou dlane medzi lopatky a následne skontrolujeme ústnu dutinu, či nedošlo k uvoľneniu telesa. Ak nie, urobíme až 5x Heimlichov manéver. Pri vdýchnutí tekutiny najskôr vyčistíme postihnutému ústnu dutinu a hltanový priestor. Keď sa obnoví spontánne dýchanie, udržiavame priechodnosť dýchacích ciest predsunutím dolnej čeľuste.

Ak pacient stále nedýcha, aplikujeme umelé dýchanie.

Heimlichov manéver

Postihnutého udržiavame v predklone, postavíme sa za neho a objímeme ho v oblasti brucha. Jednu ruku umiestnime medzi pupok a hrudná kosť, zavrieme ju do päste a druhou rukou ju uchopíme. Prudko zatlačíme rukami šikmo nahor. Tento manéver je možné uskutočniť aj na ležiacom pacientovi: záchranca kľačí obkročmo nad pacientom a stlačenie urobí na tom istom mieste a rovnakým smerom oboma rumakam zloženými na seba. Heimlichov manéver sa nepoužíva u malých detí do 1 roka, u obéznych ľudí a u tehotných žien.

Dychová rehabilitácia

Každá choroba alebo zdravotný stav, ktorý je sprevádzaný obštrukciou dýchacích ciest, vyžaduje liečbu podľa príčiny a pacientovej individuality. Dychová rehabilitácia môže zlepšiť stav každého chorého, ide o nácvik správneho (bránicového) dýchania, účinného kašľa a pod. S cieľom zlepšiť ventiláciu, znížiť dýchavičnosť, únavu a svalové vyčerpanie, zmierniť úzkosť vyvolanú pocitom nedostatku vzduchu a tým zvýšiť kvalitu života. Zle dýcha 75% ľudí a ani to nevedia. Opäť si osvojiť prirodzené bránicové dýchania dojčiat, ktoré sme v priebehu života pod vplyvom spoločenských predsudkov (zatiahni to brucho!) nahradili dýchacími zlozvykmi, nie je jednoduché. Poradiť by vám však mali na každom rehabilitačnom pracovisku.

Pomoc, dusím sa

S dýchaním sú tesne spojené emócie, preto sa človek v strese alebo panike akoby dusí, a naopak - pri nedostatku vzduchu prepadá strachu, úzkosti a beznádeji. Nedostatočná priechodnosť dýchacích ciest teda môže mať korene v psychike, môže ísť "len" o pocit, ktorý zmizne s odznievajúcej stresovej situácie. Dýchavičnosť bez psychickej príčiny (alebo zjav fyzickej námahy) je však vždy dôvodom na konzultáciu s lekárom, zvlášť keď sa pridá chronický kašeľ, opuchy končatín, búšenie srdca, kolísanie krvného tlaku alebo dokonca modrastý nádych kože.

Všetko spomenuté totiž poukazuje na choroby pľúc, prípadne srdce alebo iných orgánov, bez ktorých liečby by váš "vnútorný plameň" mohol aj zhasnúť.

Ak na vás teda tzv. lezie jar, vykašlite sa na depresie. Začnite sa zoznamovať a nebojte sa vyskúšať aj vedecký zoznamovací dotazník alebo partnerskú zhodu podľa zverokruhu.

[ivi]